Dobrý zvar je na konte vlády

Keď vyššia cena rozumne ustúpila vkladu do budúcnosti

Definitívnu bodku za zdĺhavou privatizáciou Výskumného ústavu zváračského (VÚZ) Bratislava dá Výkonný výbor Fondu národného majetku (FNM), ktorý sa však zíde až po Novom roku. Účtovná hodnota privatizovaného majetku predstavuje 377,8 mil. Sk, trhová podnikateľská hodnota tesne prevyšuje 88 mil. Sk a trhová hodnota substančná 723, 37 mil. Sk. Prvá zváračská, a. s., Bratislava založená manažmentom a časťou zamestnancov VÚZ s cieľom ústav privatizovať, navrhla kúpnu cenu 102 mil. Sk, kým víťaz výberového konania - Priemyselný inštitút SR - zaplatí v hotovosti 20 mil. Sk. S tým, že ďalších 100 mil. Sk sa zaväzuje investovať do rozvoja. V Priemyselnom inštitúte (PI) má 34-percentný podiel zhodne Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR a Slovenská technická univerzita (STU) Bratislava, 12 % SOPK, 10 % Slovenský živnostenský zväz (SŽZ), po 4 % vlastnia Technické univerzity v Žiline a Košiciach a 2 % Trenčianska univerzita. Ministerstvo hospodárstva na základe čiastkových protokolov od Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) zastáva názor, že pri privatizácii ústavu nedošlo k porušeniu zákona a FNM v nej môže pokračovať. Podľa predsedu NKÚ Jozefa Stahla výberová komisia sa v prípade postupu PI nestretla s porušením zákona. Pokiaľ ide o dlhodobo medializované rozpory vo výrazných rozdieloch ponúkanej ceny, J. Stahl pripustil, že zistené nedostatky nie sú také závažné, aby bolo nutné meniť uznesenie vlády, ktorá ešte v auguste pri privatizácii ústavu rozhodla v prospech PI. Povedal, že nie vždy a za každú cenu je rozhodujúca

výška sumy,

ale celospoločenský záujem. Tým je aj vytváranie podmienok pre rozvoj malého a stredného podnikateľského stavu. Najmä v strojárstve totiž stále bolestivejšie chýba štruktúra malých a stredných podnikov. Preto aj Združenie priemyselných zväzov SR (spolu s vysokými školami, so živnostníkmi, s podnikateľmi a SOPK) pristúpilo k projektu budovania Priemyselného inštitútu (PI) SR na báze VÚZ - ako základu pre následné vytváranie vedecko-výskumných inkubátorov malých a stredných podnikov. Napríklad cez priemyselné a technologické parky. V Bratislave, v Košiciach, Žiline, Trenčíne a vo Zvolene, kde sú univerzity technického smeru. V podobe PI by sme vytvorili

nový základ,

na ktorom by sa dalo stavať slovenské strojárstvo v novej štruktúre. Samozrejme, s využitím terajšieho odborného potenciálu ústavu, ktorý by sa mal umocniť v rámci zintenzívnenej medzinárodnej kooperácie. Automobilový priemysel sklamal každého, kto očakával oživenie strojárskej výroby v tradičných lokalitách do rozsahu spred roku 1989. Podobný problém riešili aj Nemci. Keď koncern Volkswagen (VW) musel v roku 1992 prijať rozhodnutie znížiť počet pracovníkov o 20-tisíc, v okolí Wolfsburgu vyskočila nezamestnanosť na 18 %. Vedenie automobilky a mesta išli na vec budovaním priemyselných parkov. Dnes to už nie sú len subdodávatelia pre automobilku, ale rastie tam výroba informačnej technológie. Podobné sa deje v rakúskom Eisenstadte, kde sa na malom priestore skoncentrovalo okolo 40 svetových firiem. Zistili, že sa nezaobídu bez tesnej väzby na

technickú univerzitu,

bez úzkej koordinácie činností s menšími firmami. Tam však technickú akademickú pôdu musia stavať, na Slovensku ju máme! Slúži ku cti ministrom kabinetu M. Dzurindu, že napriek akútnej potrebe hotových peňazí (najmä na záchranu zdravotníctva či školstva) si dokážu „vidieť aj ďalej od nosa“ a dali súhlas na privatizáciu VÚZ v prospech PI. Vláda totiž jednohlasným privatizačným rozhodnutím dala jasnú odpoveď na otázku , či chce z predaja VÚZ vyžmýkať okamžite asi 100 mil.Sk alebo chce pomôcť založiť niečo, čo v budúcnosti prinesie oveľa viac. Nejde teda o zlikvidovanie VÚZ. Naopak. Slovenský priemysel totiž nezachránia len veľkí globálni hráči. Tí naozaj časom začnú hľadať nové, nákladovo menej náročné a pre nich priaznivejšie prostredie. Pokiaľ

ich projekty

zasiahnu aj Slovensko, pomôže to celku, ale detaily nevyhnutnej reštrukturalizácie výroby (strojársku nevynímajúc) musíme zvládnuť sami, v úzkej súčinnosti s vedeckými pracoviskami a so stredným podnikateľským stavom. Spoluprácu s globálnymi hráčmi by sme mali orientovať skôr na zvýšenie hĺbky technológie, umožňujúcej rast pridanej hodnoty a zvyšovanie produktivity práce. Ak výskum a vývoj vytvoria s výrobným procesom spojité nádoby, to nám dovolí, aby výrobno-vývojová základňa ostala raz a navždy na Slovensku. Dokonca aj potom, keď investor zdvihne kotvy a odpláva do lacnejšieho kraja.

Tibor Bucha