Zabudnutá energia

Komentuje Peter Farárik

Vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie sa Slovensko nachádza kdesi v pozadí diania, pričom výsledky v tomto smere nie sú adekvátne prírodným podmienkam. Obnoviteľné zdroje zatiaľ tvoria len tri percentá primárnych energetických zdrojov, je však snahou tento podiel aspoň zdvojnásobiť. Bez väčšej podpory štátu a výraznejšieho záujmu verejnosti sa však v tejto oblasti sotva pohneme z miesta. Z obnoviteľných zdrojov najviac pokročilo získavanie energie z malých vodných tokov. Opäť však možno konštatovať, že v porovnaní s väčšinou západoeurópskych krajín máme aj v tomto citeľné zaostávanie. Dnes už ani tak nesúvisí s legislatívnymi bariérami ako s otázkou financovania projektov a efektívnosti ich využívania. Skúsenosti ukazujú, že investícia do malej vodnej elektrárne je investíciou s dlhou lehotou návratnosti. Keď je vybudovaná na najvhodnejšej lokalite, trvá desať i viac rokov. Pritom však možnosť získania dlhodobého investičného úveru v domácich bankách prakticky neexistuje. A ak áno, úroky sa pohybujú na hranici vyššej ako desať percent. Z toho vyplýva, že výstavba malej vodnej elektrárne je bez pomoci strategického investora, ktorý je ochotný vykryť aspoň štvrtinu nákladov, a bez podporných grantov náročnou a ťažko riešiteľnou úlohou. Ani predajné ceny energie majiteľov malých elektrární rozhodne neuspokojujú. Približne dva roky sa v podstate nezmenili a očakávané zvýšenie o 4,2 % nepokryje ani dvojročný dosah inflácie. Využívanie malých vodných tokov na výrobu elektrickej energie tak zrejme naďalej zostane len doménou niekoľkých nadšencov. Takých, ako je napríklad Ing. Jozef Lahký zo Zvolena, ktorého firma vybudovala malú elektráreň na vodovodnom privádzači a na budúci rok pripravuje výstavbu ďalších dvoch.