Význam železničnej dopravy + logo ŽSR

Naša geografická poloha nám určuje dôležité miesto v dopravnom trhu

Súčasná technická úroveň železničnej infraštruktúry u nás nevytvára dostatočné predpoklady na poskytovanie kvalitných služieb a na zapojenie sa do medzinárodného dopravného trhu. Vláda SR preto schválila Projekt transformácie a reštrukturalizácie železníc SR, v ktorom sa určili základné kroky potrebné na zabezpečenie rozvoja a úspešnej transformácie ŽSR na modernú infraštruktúrnu spoločnosť. Rozvoj železničnej siete vychádza z prognózy budúceho vývoja dopravy v Európe a z princípov európskej dopravnej politiky, ktorá kladie dôraz na vyššie využívanie ekologických druhov dopravy, najmä železničnej. Investičnými prioritami rozvoja železničnej dopravy v SR sú predovšetkým, plnenie programu modernizácie železničných tranzitných koridorov, pohraničných prechodových staníc, dostavba rozhodujúcich železničných

uzlov a staníc,

modernizácia ostatnej siete a komunikačnej siete. Bližšie o súčasnosti modernizácie železničnej infraštruktúry Hospodársky denník informoval generálny riaditeľ ŽSR Ing. Ladislav Saxa. V období rokov 1999 - 2002 zabezpečili ŽSR komplexnú predprojektovú prípravu koridorových stavieb a projektovú prípravu stavieb v úseku Bratislava - Trnava, Trnava - Piešťany, Piešťany - Nové Mesto nad Váhom a v súčasnosti sa spracúva projektová dokumentácia na úsek Nové Mesto nad Váhom - Púchov. Študijne bolo ukončené posúdenie traťového úseku Púchov - Žilina na rýchlosť 160 km/h. Predpokladaná výška potrebných investičných prostriedkov bola určená na základe spracovaných štúdií realizovateľnosti a investičného programu modernizácie tratí ŽSR zaradených do medzinárodných koridorov EÚ č. IV, č. V, č. VI a č. IX a mobilného parku, ktoré schválila vláda SR. Celková potreba finančných prostriedkov predstavuje viac ako 120 mld. Sk, z toho v rokoch 2000 - 2006 je potrebných 67,5 mld. Sk. Hlavným nedostatkom terajšej železničnej infraštruktúry je

nízka úroveň

traťovej rýchlosti dosahovaná na tratiach ŽSR. Výrazné zvýšenie kvality železničnej infraštruktúry na úroveň európskych vyspelých železníc môže byť zabezpečené len modernizáciou a rekonštrukciou tratí, železničných uzlov a umelých stavieb so súbežnou inováciou zabezpečovacích systémov a systémov riadenia dopravy na rozhodujúcich úsekoch siete ŽSR. Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest ŽSR zároveň prevzali i povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami. Paneurópska konferencia ministrov dopravy definovala multimodálne koridory, z ktorých Slovenskom prechádzajú:

- Koridor číslo IV: Praha - št. hr. Česko/Slovensko - Kúty - Bratislava - Štúrovo - št. hr. Slovensko/Maďarsko - Balkán/Orient

- Koridor číslo V: Bratislava - Žilina - Čierna n/T. - št. hr. Slovensko/Ukrajina - Ľvov

- Koridor číslo VI: Balt - Varšava - Zwardoň - št. hr. Poľsko/Slovensko - Čadca - Žilina

- Koridor číslo IX: Krakov - št. hr. Poľsko/Slovensko - Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - št. hr. Slovensko/Maďarsko - Budapešť.

Koridor č. IV,

slovenská vetva, je dlhý 210,3 km, vedie od štátnej hranice Česka a Slovenska v Kútoch cez Malacky, Bratislavu, Galantu a Nové Zámky po štátnu hranicu Slovenska a Maďarska v Štúrove. Modernizácia koridoru je rozdelená na dve časti - do roku 2006 a po roku 2006. V prvej sa v rámci komplexných rekonštrukcií vykonajú najnutnejšie práce súvisiace so zvýšením traťovej rýchlosti na maximálnu rýchlosť 160 km/h na tých úsekoch, kde sa nová os koľaje len minimálne odchyľuje od pôvodnej a zostáva na pôvodnom telese. Rozpočtové náklady rozvrhnuté na päť stavieb, kopírujúcich jednotlivé úseky koridoru, predpokladajú čerpať zdroje vo výške 19,7 mld. Sk. ŽSR v rámci modernizácie koridoru zabezpečujú v súčasnosti prestavbu a rekonštrukciu železničnej stanice Kúty s rozpočtovým nákladom 960 mil. Sk. V súčasnosti sa v areáli stanice robia práce spojené s výmenou návestidiel a všetkých káblových rozvodov, aby sa ku koncu tohto roka mohlo uviesť do prevádzky nové tzv. elektronické stavadlo typu ESA 11. Koridor č. V,

slovenská vetva, je dlhá 536 km, vedie od Bratislavy cez Žilinu a Košice až do Čiernej nad Tisou. V prvej časti modernizácie sa uvažuje vybudovať úsek Bratislava - Žilina, aby sa jeho spojením s koridorom VI na trase Žilina - Čadca - Skalité štátna hranica dosiahlo prepojenie sever - juh do roku 2006. V druhej časti po roku 2006 bude modernizácia pokračovať v úseku Žilina - Košice a následne v tretej časti z Košíc do Čiernej nad Tisou. Na úseku Bratislava - Žilina sa dosiahne maximálna rýchlosť 160 km/h, zo Žiliny do Košíc bude maximálna rýchlosť 120 km/h a kde to miestne pomery dovolia do 140 km/h. Z Košíc do Čiernej nad Tisou bude tiež možné dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. Nižšia traťová rýchlosť bude ponechaná len v náročných úsekoch, ktoré by si vyžadovali neprimerané zvýšenie investičných nákladov. Doteraz sa na piatom koridore vybudoval úsek Cífer - Trnava (v rámci stavby Bratislava-Rača - Trnava, modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h) v celkovej dĺžke 5,8 km s nákladmi 489 mil. Sk. Modernizácia sa začala koncom roku 1999 a jeho kolaudácia so súvisiacimi objektmi sa uskutočnila 13. augusta 2001.

Na úseku Bratislava-Rača - Trnava sú rozostavané ucelené časti Bratislava-Rača - Svätý Jur, Svätý Jur - Pezinok, Pezinok - Šenkvice. V rámci prvej etapy stavby bola ukončená prvá koľaj v úseku Bratislava-Rača - Svätý Jur a teraz sa buduje druhá etapa, a to druhá koľaj v úseku Bratislava-Rača - Svätý Jur. Súčasne sa začala príprava výstavby dispečerského stavadla, ktorého centrum bude umiestnené v Železničnej stanici Trnava a ktoré umožní riadenie celého traťového úseku Bratislava-Rača - Nové Mesto nad Váhom. V štádiu predprojekčnej prípravy je výstavba elektronických stavadiel pre železničné stanice Kysak, Košice, Čierna nad Tisou a Liptovský Mikuláš. Modernizáciu stanice širokého a normálneho rozchodu v Čiernej nad Tisou schválili v roku 1998. Prípravu projektu s celkovým rozpočtovým nákladom 1,5 mld. Sk rozdelili do troch etáp. Predpokladá sa, že v tomto roku 2002 objem investícií bude 2 mld. Sk.

Koridor č. VI,

slovenská vetva koridoru v dĺžke 52 km, vedie zo Žiliny cez Čadcu po štátnu hranicu Slovenska s Poľskom v Skalitom, odovzdali ju do používania v uplynulých dňoch. Modernizácia a elektrifikácia koridoru sa vykonala vo väzbe na súčasný stav technických podmienok trate na poľskej strane. Preto len úsek Žilina - Čadca je riešený na maximálnu rýchlosť 120 km/h. Ostatná časť koridoru, úsek Čadca - Skalité - Zwardoň, sa modernizovala podľa samostatného projektu, a to úsek Čadca - Skalité na maximálnu rýchlosť 100 km/h a úsek Skalité - Zwardoň na 70 km/h. Prestavba Železničnej stanice Čadca na výmennú pohraničnú prechodovú stanicu sa začala ešte v roku 1993 po rozdelení Česko-slovenskej federácie či po rozdelení ČSD. Do minulého roka tu prestavali 818,6 mil. Sk. Za rok 2002 to má byť 469,5 mil. Sk.

Koridor č. IX,

zaradením trate štátna hranica Poľska a Slovenský Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa, štátna hranica Slovenska a Maďarska do medzinárodných tranzitných koridorov (ako tzv. Severojužné prepojenie koridoru číslo IX na trase Krakov - Muszyna - Plaveč - Prešov - Kysak - Košice - Čaňa - Maďarsko - Rumunsko - Bulharsko - Alexandropolis) vzniká potreba modernizovať túto trať na požadované parametre medzinárodnej dohody AGTC. Návrh modernizácie vychádza z perspektívy využitia tejto trasy na tranzitnú osobnú a nákladnú prepravu v smere sever - juh.

Na modernizáciu železničnej infraštruktúry ŽSR, konkrétne na piaty koridor, ktorého slovenská časť je dlhá 536 km, plánujeme využiť aj prostriedky z fondu ISPA. Príspevok Európskej komisie na trať Bratislava-Rača - Trnava sme získali vo výške 50 % oprávnených nákladov. Suma predstavuje 58,4 mil. EUR. Aj na úsek trate Trnava - Piešťany sme vypracovali žiadosť na získanie finančnej podpory zo spomínaného fondu ISPA. Verím, že sa s úlohami modernizácie vyrovnáme v krátkom čase tak, aby sme sa úrovňou našej železničnej infraštruktúry bez problémov začlenili medzi vyspelé európske krajiny.

Stranu pripravil Jozef Kunik