Obce ale nie sú bezmocné

Účasť verejnosti na rozhodovaní o rozvoji

Krajský úrad nikdy nezastával funkciu stavebného úradu, teda ani nemohol vydávať stavebné povolenia, pretože by to bolo v rozpore so stavebným zákonom. Je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam stavebných úradov a v prípade, že je proti nim podané odvolanie (odvolať sa môže aj obec) a zistí sa porušenie zákona, takéto rozhodnutie (územné alebo stavebné) zruší. Stavebnými úradmi sú príslušné okresné úrady - odbory životného prostredia (v prípade obce Limbach je to OÚ Pezinok - OŽP). Dňa 18. novembra 2002 priniesli médiá informáciu, v ktorej bolo opísané stretnutie zástupcov samosprávy - primátorov a starostov okresu Pezinok s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. Na tomto stretnutí sa o. i. hovorilo aj o problematike územného rozvoja regiónu s dôrazom na snahu jeho samosprávnych zástupcov (primátorov a starostov) o to, aby sa nezmenil jeho pôvodný charakter a ako príklad bola uvedená likvidácia vinohradov na bytovú výstavbu, najmä v obci Limbach. Jeho starosta sa posťažoval na bezmocnosť

vedenia obce

v súvislosti s touto praxou vzhľadom na to, že „okresný a krajský úrad vydávajú stavebné povolenia“. Podotýkam, že tzv. bezmocnosť vedenia obcí nie je celkom pravdivá. Okrem už spomínaného odvolania, ktoré môžu uplatniť proti rozhodnutiam stavebného úradu, pripomínam, že pred ich rozhodnutím vydávajú obce v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov tzv. záväzné stanovisko k investičnej činnosti v obci, ktoré je jedným z nevyhnutných dokladov na vydanie rozhodnutia o prípadnej výstavbe. Pýtam sa, kto iný ako predstavitelia obce by sa mali lepšie, z dôvodu poznania svojho územia, vyjadriť (aj s prihliadnutím na potreby a požiadavky svojich obyvateľov) k jeho rozvoju? To sa netýka len samotnej výstavby, ale aj toho, čo jej povoľovaniu a realizácii predchádza, teda

územnej príprave,

čiže územného plánu obce. Jeho obstarávateľom je takisto obec. Na základe jej návrhu, po jeho zhmotnení v textovej a grafickej časti a pripomienkovaní dotknutými orgánmi štátnej správy, organizáciami, ako aj občanmi, si obec svoj územný plán (prípadne jeho zmeny a doplnky), ktorý záväzne vymedzuje najmä funkčné využitie územia (teda aj plochy, kde sa bude realizovať výstavba), môže schváliť v obecnom zastupiteľstve. Krajský úrad teda neurčuje, či si obec územný plán schváliť má alebo nemá (odporúča len po splnení všetkých legislatívnych kritérií jeho schválenie). O schválení prípadne neschválení územného plánu sú kompetentní rozhodnúť hlasovaním volení zástupcovia obyvateľov obce, teda poslanci mestského či obecného zastupiteľstva. Podotýkam, že územný plán musí rešpektovať

platné zákony,

v zmysle ktorých ho posudzujú dotknuté orgány štátnej správy (zákon o ochrane prírody, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a pod.). Krajský úrad je povinný vo svojom stanovisku toto skontrolovať, a nie schváliť územný plán, ale vydať už spomínané stanovisko pred jeho schválením obcou. Ak teda obec nechce napríklad meniť plochy na svojom území, na ktorých sa nachádzajú vinohrady, na plochy s funkciou bývania, tak ich v návrhu územného plánu jednoducho nenavrhne (ako obstarávateľ a iniciátor svojho územného plánu alebo jeho zmien a doplnkov). Podotýkam, že povinnosťou obce je zabezpečiť

účasť verejnosti

na rozhodovaní o rozvoji územia, najmä ako obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie v rámci výkonu jej samosprávnej funkcie. Od 1. januára 2003 prechádza pôsobnosť stavebného úradu na obce, ktoré si teda budú nielen schvaľovať svoj územný plán ako doteraz, ale aj vydávať územné rozhodnutia a následne povoľovať stavby. Týmto dátumom sa teda končí „bezmocnosť“ niektorých obcí (v súvislosti so stavebným zákonom) a v ich ďalšej práci, ktorá isto nebude jednoduchá a ľahká, im treba zaželať veľa síl, úspechov a chladnú hlavu pri posudzovaní návrhov takých investorov, ktorí majú lepší vzťah k zástavbe pôdy ako k pôde samej.

Ing. arch. Jana Zlámalová

Krajský úrad Bratislava