Treba vedieť prísť, ale aj odísť

Hrejivý pocit z dobre vykonanej práce odchádzajúcej starostky

„Treba vedieť prísť a treba vedieť aj odísť. A teraz nastal čas odchodu,“ týmito slovami začala rozhovor starostka obce Žlkovce v okrese Hlohovec Mária Bokorová, ktorá sa po ukončení tohto volebného obdobia rozlúči s funkciou, ktorú vykonávala od roku 1984. Obec so šiestimi stovkami obyvateľov je však dobre vybudovaná, a tak nový starosta, ktorého si zvolia občania v najbližších komunálnych voľbách, sa viac môže venovať vzhľadu obce, akým je výsadba zelene, či programu pre starších občanov, pretože, „nerada to hovorím, ale obec nám starne. Z celkového počtu obyvateľov je asi stopäťdesiat dôchodcov, 150 detí, ostatok tvoria aktívni obyvatelia. Našťastie, do dvoch nových nájomných bytoviek s dvanástimi bytmi, ktoré sme presne po roku odovzdali do užívania v októbri t. r., pribudli mladí ľudia a dokonca v nich už máme aj tri novorodeniatka. Je teda predpoklad, že veková štruktúra nášho obyvateľstva sa o pár rokov posunie smerom k nižším číslam“.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1229, keď obec Such patrila k panstvu Nitrianskeho hradu, pričom archeologické nálezy dokumentujú, že lokalita bola osídlená nepretržite od neolitu. Posledných desať rokov sa výrazne odzrkadlilo na rozvoji obce, systematicky sa investovalo do každej oblasti. V roku 1993 dokončili kultúrny dom s kapacitou 200 miest, kde je zároveň aj sídlo obecného úradu. Veľkú časť stavby obec zvládla svojpomocne a dobrovoľnými brigádami. V obci sa nachádza jednotriedna materská škola a štyri ročníky základnej školy, potom

deti cestujú

do neďalekej obce Madunice školským autobusom, ktorý ráno i po skončení vyučovania slúži výlučne pre školákov. Starostka verí, že ani avizované zmeny v budúcom roku v doprave nezmenia tento systém prepravy, pretože už teraz majú deti, navštevujúce rôzne krúžky, sťažený návrat domov. Od roku 1995 využíva výhody plynového kúrenia 96 % domácností, odvtedy sa datuje aj vysielanie káblovej televízie s 15 kanálmi. Z finančných prostriedkov v rámci kompenzácií za plyn vo výške 3,5 mil. Sk obec dokončí uloženie kanalizácie tlakovej siete do celej obce, čím investičnú akciu v tomto roku ukončia. Už v roku 1993 zriadili skládku tuhého komunálneho odpadu s kapacitou 87 103 kubíkov. Jej správcom sú atómové elektrárne Jaslovské Bohunice, využíva ju osem okolitých obcí. Žlkovce ukladajú odpad len za

poplatok úložného,

ktorý sa odvádza štátu v zmysle zákona, pretože skládka sa nachádza v katastri obce. Spoločne so susediacou obcou Ratkovce budovali v jej katastri od roku 1997 čistiareň odpadových vôd, ktorú sprevádzkovali v októbri t. r. Jej výstavba si vyžiadala takmer 9 mil. Sk, 40 % hradili Ratkovce, 60 % Žlkovce, poslednú potrebnú dotáciu na dokončenie kanalizácie i čistiarne odpadových vôd vo výške 1,3 mil. Sk získali obce od ministerstva životného prostredia, pričom treba už dokončiť len terénne úpravy v okolí objektu.

Do výstavby nájomných bytov investovali 13,5 mil. Sk, z toho štátna dotácia predstavuje takmer 7 mil. Sk. Druhú časť obec financovala z úveru so 4,4-percentnou úrokovou mierou a splatnosťou tridsať rokov. MVRR SR financovalo aj budovanie potrebnej infraštruktúry, na ktorej sa obec Žlkovce podieľala 20 %. Obec má malú mieru nezamestnanosti, 6 - 7 %, pretože pracovné príležitosti ponúkajú nielen viacerí miestni podnikatelia, ale hlavne neďaleké atómové elektrárne. Obci v ústrety vychádza prosperujúce miestne poľnohospodárske družstvo. Väčšina podujatí sa robí spoločne so susednými Ratkovcami, kde žije tristo obyvateľov. Snom starostky bola a ostáva predstava spojenia oboch obcí, ktorých katastre navonok možno rozoznať len osadenými tabuľami medzi postavenými domami. Rozpočet obce sa pohybuje na úrovni 2 mil. Sk. „Očakávam, že v budúcom roku nastanú

ťažšie časy,

ak obce nedostanú kompenzáciu finančných prostriedkov, adekvátnu o zvýšené náklady za spotrebu energií, mnohé z nich neprežijú. Už teraz živoríme a na rozvoj jednoducho nebude,“ hodnotí situáciu skúsená starostka, ktorá tvrdí, že za roky praxe už získala množstvo skúseností, vie, na koho sa v prípade potreby obrátiť, preto bude ochotná, v prípade, že ju požiadajú, pomôcť, kde treba. Ale už nie v kresle starostky. „Tu dole, na najnižších článkoch riadenia, v práci nič neoklamete a neuľahčíte si. Ľudia v obci pozorne sledujú vašu prácu, každý vás pozná, sme s nimi v dennom styku a ak sa niečo nepodarí, padne to na hlavu starostu. Preto som aj v zastupiteľstve pozorne počúvala kritické poznámky a pripomienky, ktoré nemuseli byť zhodné s mojimi názormi. Ak však ľudia komunikujú a vedia sa dohodnúť, vidno to následne aj na rozvoji obce a všíma si to aj okolie. Súčinnosť je nevyhnutná. Naša obec za tých pár rokov

dostala štýl,

má svoj charakter, je slušne vybudovaná. Občanov o dianí informujeme prostredníctvom mesačníka, ktorý dostanú všetky domácnosti. Aj to považujem za dôležitý moment, pretože je tým naša práca transparentná. Mojím snom bolo postaviť tento objekt, čo sa splnilo. Potom som si priala pracovať v ňom aspoň tri-štyri roky - na budúci rok by to bolo desať rokov. Stavali sme dom smútku, netušila som, či ešte budem vo funkcii, keď ho dokončíme, podaril sa nám za necelé dva roky. Posledným mojím tromfom boli nájomné byty, ktoré sme odovzdali doslova do roka a do dňa. Napriek tomu, že ako malá obec nemusíme mať územný plán obce, spracúvame ho a časť z neho financujeme z prostriedkov, ktoré sme získali v rámci súťaže Obnova dediny, kde sa mi podarilo získať grant vo výške 87-tisíc Sk. Odchádzam s dobrým pocitom, veď sa mi splnilo veľa z mojich predsavzatí.“

Zora Petrášová