Preži, kto môžeš!

Nielen správa o súčasnom i budúcom stave zdravotníctva na Slovensku

Zdravotníctvo patrí u nás už roky medzi najproblémovejšie a v poslednom období i najmedializovanejšie rezorty. Ak by sme chceli problémy v tejto oblasti urobiť prehľadnými, mohli by sme ich rozdeliť do niekoľkých skupín. Či už podľa vážnosti, alebo podľa zorného uhla tých, ktorých sa dotýkajú. Z pohľadu pacientov je to získanie určitých služieb, chronicky známe dlhé čakacie lehoty na niektoré operácie či odborné vyšetrenia, ale aj prístup medicínskeho i zdravotníckeho v niektorých zdravotníckych zariadeniach. Celospoločenským mínusom je nepredstaviteľná zadlženosť rezortu (vrátane skrytej) a jeho neprehľadné financovanie vo viacerých sférach. K tomu všetkému treba prirátať avizované platby za už známu úroveň zdravotníckej starostlivosti a tiež komplikovanejšiu dostupnosť služieb v niektorých regiónoch. Reforma signalizuje zatiaľ najmä reštrikčné kroky. Problémy pretrvávajú vo farmaceutickej sfére a niektorých častiach zdravotného poistenia. Zaujímavé skutočnosti v tejto súvislosti uviedol pre Hospodársky denník MUDr. Ivan Valentovič z vedenia Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo. Podľa jeho vyjadrenia totiž „súčasné slovenské zdravotníctvo možno charakterizovať v dvoch rovinách. Jedna rovina je všetko to, s čím sa denne stretávame už niekoľko rokov. Nedostatok zdrojov na financovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti, nárast dlhov v systéme, neudržateľný Liečebný poriadok, problémy v liekovej politike, snaha zdravotníckych zariadení zvyšovať svoju výkonnosť bez reálnej možnosti získať za svoju prácu viac finančných prostriedkov, korupcia, nespokojnosť občanov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotných poisťovní.“

Druhá rovina sa v súčasnom slovenskom zdravotníctve objavila podľa jeho slov po príchode nového vedenia rezortu a predstavení základných smerov revolučnej zmeny rezortu. Svojím postrehom sa mu v mnohom podarilo obrazne povedané „trafiť do čierneho“. Na vysvetlenie k celkovej situácii totiž poznamenal, že - povedané „hantýrkou“ ministra zdravotníctva, do pohybu sa dali všetci „hráči“ systému. Začal sa boj o posty v pomyselnom tíme. Nikto nechce prijať úlohu obrancov a už vôbec nie brankárov. Každý hráč systému chce byť útočníkom. Do pohybu sa dali veľké aj malé nemocnice, primárna ambulantná starostlivosť, špecialisti, farmaceutické spoločnosti, zdravotné poisťovne a aj občania. Aj vďaka nie celkom jasnej predstave konečnej podoby reformy sa odštartovali procesy, ktoré zaváňajú živelnosťou pod heslom „preži, kto môžeš“. Primárna ambulantná starostlivosť a časť špecialistov sa rozhodla o svojej budúcnosti rozhodovať spoločne, čo sa nie veľmi páči zdravotným poisťovniam, druhá časť špecialistov hľadá svoje „miesto na slnku“ vyslovovaním podpory ministrovi zdravotníctva za protihodnotu „kľúčového hráča“ budúceho zdravotníctva. Obe skupiny majú ťažké srdce na nemocnice, ktoré sa podľa nich nesprávajú efektívne a tým odčerpávajú neprimerané množstvo finančných prostriedkov. Veľké nemocnice poukazujú na neefektívnosť malých nemocníc, malé nemocnice žiadajú zmeny v systéme financovania, ktoré by im dovolili prežiť. Do toho všetkého prichádzajú poisťovne so snahou objednávať služby pre svojich klientov diferencovane, a nie u všetkých poskytovateľov, žiadosť ministra o nepreferovanie veľkých nemocníc, o dôsledné konzultovanie prípadných reštrikcií v sieti zdravotníckych zariadení. Zdravotné poisťovne sú prekvapené úmyslom ich pretvorenia na akciové spoločnosti a podnikateľské subjekty. Zároveň nechápu (a nielen oni) snahu prirovnávať zdravotné poistenie poisteniu napr. motorových vozidiel. Na dôvažok k uvedenému zdravotníctvom a celou spoločnosťou otriasajú nie celkom jasné predstavy o doplnkovom poistení, redukcii Liečebného poriadku a vytvorení tzv. základného balíka služieb. Napr. informácia o zavedení poplatku za pobyt v nemocnici už má za následok zvýšený tlak pacientov na urýchlené doliečenie v nemocnici v období bez poplatku, zvýšenie výkonov nemocnice a neschopnosť zdravotných poisťovní túto starostlivosť v plnej miere uhradiť.

Budúcnosť slovenského zdravotníctva vidím skôr v evolučnej, ako revolučnej zmene, zdôraznil MUDr. I. Valentovič. Podľa jeho slov všetci rozhodujúci „hráči“ v systéme musia mať pomerne presnú predstavu o ich ďalšom pôsobení. Podporu reforme musia hľadať spoločne, a nie na separátnych stretnutiach. Všetci „hráči“ sú takí dôležití, že ich rozdeľovanie môže priniesť iba sklamanie a frustráciu a „polienka pod nohy“. I. Valentovič z CHZP Apollo je presvedčený, že reformu treba pripraviť konsenzuálne, jednotlivé kroky pred ich zverejnením domyslieť do dôsledkov. Zdôraznil tiež, že reforma sa nedá spraviť bez financií, príkladov je okolo nás viac, ako dosť. Ak je výkonnosť slovenskej ekonomiky taká, aká je a štát nemá peniaze nazvyš, budú musieť reformu zaplatiť „hráči“ systému mobilizovaním rezerv a zefektívnením svojej činnosti a čiastočne tiež občania. Otázkou je, či tieto zdroje budú dostatočné na skutočnú reformu. Reforma by totiž mala byť aj o vyrovnávaní sa s krajinami EÚ. A tam sú lieky drahšie, zdravotnícki pracovníci viac zarábajú, nakupuje sa viac špičkových prístrojov a nemocnice vyzerajú skôr ako luxusné hotely.“ Nuž, sú to slová hodné viac, ako len zamyslenia sa...

Ďalšou vysokoproblémovou oblasťou sú lieky. Avizované platby za recepty sú jasné a svojím spôsobom aj pochopiteľné. No pacienti si dosť dobre nevedia predstaviť, čo všetko budú musieť zaplatiť a ako. Výrazné výhrady k pretrvávajúcej situácii majú lekárnici a ich stavovská organizácia - Slovenská lekárnická komora (SLeK). Jej prezident PharmDr. Peter Mihálik súčasnú situáciu v slovenskom lekárnictve prezentoval pre naše noviny skutočne otvorenou formou. Uviedol totiž, že „sa zdá sa, ako by sa s problémami slovenských lekárnikov roztrhlo vrece. V popredí neustále rezonuje predovšetkým otázka zadlženosti zdravotných poisťovní. Nad touto témou sa už dnes takmer nikto nevzrušuje, ale skutočnosť hovorí, že výška zadlženosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči verejným lekárňam dosahuje v časovom vyjadrení vo viacerých regiónoch okolo 120-150 dní a celková suma za všetky zdravotné poisťovne vyše 6,6 mld. korún. Deje sa tak v čase, keď dochádza k úplnému oddlženiu všetkých nemocníc a NsP z dôvodu ich prechodu na VÚC, resp. na neštátne neziskové organizácie. Predchádzajúca vláda teda definitívne nesplnila svoje uznesenia a verejné sľuby, ktoré prostredníctvom ministra zdravotníctva R. Kováča a podpredsedu vlády pre ekonomiku Mikloša dala lekárnikom.

Zdá sa, že ani nová vláda sa nechce prihlásiť k vyhláseniam a uzneseniam predchádzajúcej, veď minister Zajac na zasadnutí Výboru pre zdravotníctvo NR SR oznámil, že v rozpočte na rok 2003 v kapitole zdravotníctva neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky určené na zníženie zadlženosti zdravotných poisťovní,“ uviedol prezident SLeK. Zdôraznil tiež, že „znepokojujúci bol pokus vlády SR presadiť v parlamente novelu zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, v ktorej sa pokúsila odstrániť zo zákona garancie štátu za finančné prostriedky, o ktoré by poskytovatelia prišli krachom zdravotných poisťovní. Nakoniec si však vláda SR uvedomila svoju zodpovednosť, zrejme aj pod tlakom opozície a poskytovateľov, a poslanci NR SR schválili len kozmetickú úpravu platného znenia zákona.

V tomto roku sa v centre pozornosti niektorých médií ocitla SLeK v súvislosti s „nevydávaním vyjadrení komory k etickej a odbornej spôsobilosti žiadateľov o vydanie povolenia na prevádzkovanie verejnej lekárne“, čím údajne bránila hospodárskej súťaži. Avšak už nikto neuviedol, že príčinou toho, že komora nevydala niekoľkým osobám kladné vyjadrenie, potrebné na získanie licencie, bola skutočnosť, že uvedené osoby porušili etické princípy výkonu lekárnického povolania, ktoré je etický kódex lekárnika, ktorý je súčasťou zákona o povolaní lekárnika a SLeK. Je tiež pravdou, že za posledné 2 roky bolo vydaných viac ako 100 kladných vyjadrení žiadateľom o prevádzkovanie verejných lekární vrátane pobočiek, čo zainteresovaným taktiež uniklo. Obavy lekárnikov vyplývajú aj zo snahy niektorých záujmových zoskupení žiadajúcich sprístupnenie licencií na prevádzkovanie verejných lekární aj pre právnické osoby, čo je prvým krokom na vstup nadnárodných monopolov a ovládnutia liekového reťazca nielen v oblasti distribúcie liekov, ale najmä v ovládnutí verejných lekární, čo znamená zánik slobodného a nezávislého výkonu lekárnického povolania. V tomto smere už na ÚS SR leží podanie generálneho prokurátora, ktorý žiada vysloviť nesúlad zákona č. 140/1998 Z. z. s Ústavou SR. Pri tejto až dojemnej starostlivosti o ústavné práva našich občanov a podnikateľov treba poznamenať, že takmer vo všetkých krajinách západnej Európy, ale najmä v krajinách EÚ, do ktorej sami smerujeme, sú výhradnými vlastníkmi a majiteľmi verejných lekární fyzické osoby - lekárnici a takmer všade sú zavedené regulačné demografické kritériá na počty verejných lekární. Len na Slovensku, kde verejné lekárne boli a zrejme aj budú politickými trafikami, je to opätovne inak,“ vyhlásil Mihálik a dodal, že „značné obavy lekárnickej obce cítiť z niektorých vyjadrení nového ministra zdravotníctva Zajaca, ktoré smerujú k zmene zákonov o stavovských organizáciách. Je už príznačné, že žiadnej z doterajších vlád nevoňali kompetenčne silné stavovské organizácie, pretože sa potom ťažšie presadzujú partikulárne záujmy niektorých lobistických zoskupení napojených na vládne či stranícke štruktúry. K tomu sa dnes pripája aj tlak na odstránenie povinného členstva, ktoré sa stavia do protikladu k ústavným právam občanov. Nehovorí sa pritom, že práve povinné členstvo sa stáva významným prvkom ochrany oprávnených záujmov a práv členov komory. Je snaha devalvovať význam stavovských komôr na spoločenské organizácie bez zásadných kompetencií, organizujúcich plesy a večierky. Ak zoberieme do úvahy tieto a ďalšie problémy, ktoré sužujú verejných lekárnikov, tak vo svetle týchto problémov nemajú lekárnici nádej na optimizmus do budúcnosti,“ vyhlásil prezident SLeK.

No svoj zorný uhol majú i nemocnice. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) vo svojom poslednom vyhlásení žiada zvýšiť rozpočet pre rezort zdravotníctva a spravodlivé prerozdeľovanie finančných prostriedkov pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Zároveň upozorňuje na hroziace existenčné problémy v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti a na možné negatívne vplyvy na zdravotný stav pacientov pri nedodržaní týchto požiadaviek.

A tiež jej zástupcovia zdôrazňujú, že zodpovednosť za transformáciu zdravotníctva trvajúcu desať rokov nesie štát, a preto odmieta niesť zodpovednosť za zadlženosť zdravotníckych zariadení. Všeobecne známe problémy sa v teréne a jednotlivých regiónoch premietajú do konkrétnych situácií. Z riaditeľstva Nemocnice s poliklinikou zo Spišskej Novej Vsi v súvislosti s problémami napríklad uviedli, že je otázne, či objednávky zdravotných poisťovní budú stačiť na prežitie. Obavy sú i z toho, že nízka objednávka donúti vedenie NsP k radikálnemu zníženiu platov so všetkými následkami (odchody pracovníkov, sociálne nepokoje atď.). Koncoročnú bilanciu tejto nemocnice ovplyvňuje oddlžovanie, ale žiaľ, ide len o jednorazové riešenie, pretože mesačné náklady nie sú pokryté výnosmi. V informáciách pre HD sa okrem iného hovorí, že vo financovaní zdravotných výkonov sa zatiaľ urobil len prvý krôčik - prechod od zmluvnej ceny pokrývajúcej celkové výkony k určeniu ceny za jednotlivé druhy zdravotnej starostlivosti. Pritom tieto ceny nezodpovedajú nákladom - cena za hospitalizovaného pacienta je závislá od typu zariadenia a nie od druhu výkonu. Systém objednávania výkonov od zdravotných poisťovní predstavuje ďalší prvok, ktorý v uplynulom roku nefungoval tak, ako mal, a to napriek výraznej kampani VšZP začiatkom tohto roka. Musíme len veriť, - uvádzajú z riaditeľstva nemocnice v Spišskej Novej Vsi, že poisťovne si lepšie overili výkonnosť jednotlivých zariadení a kvalitu poskytovanej starostlivosti a systém objednávania bude v budúcnosti prehľadnejší, zameraný na objektívne potreby pacienta, a nie kopírujúci rozdeľovanie finančných prostriedkov v predchádzajúcom období, ktoré navyše nikto nevie presne zdôvodniť. Nemalo by sa stávať, že poisťovňa nepreplatí akútnu, neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pretože počet hospitalizácií prevyšuje objednávku. Tu hovoria napr. o hospitalizáciách na ARO, novorodeneckých oddeleniach, ale aj na ďalších akútnych lôžkach.

V tomto roku poisťovne znížili počty objednávok najvýraznejšie na chronických lôžkach, hoci v predchádzajúcom období sa zdôrazňovala vyššia potreba týchto lôžok a v mnohých zariadeniach sa zvyšoval počet týchto lôžok na úkor akútnych. Nevyrovnaný rozpočet je dôsledkom nielen výšky výnosov, ale aj nákladov. Je známe, že najvyššou nákladovou položkou v zdravotníckych zariadeniach sú mzdy. Minister zdravotníctva svojím riešením nárokovej časti platu dal do rúk riaditeľov obrovské bremeno - to je slovo riadiacich pracovníkov z NsP v Spišskej Novej Vsi, ktorí ďalej uviedli, že „zníženie mzdových nákladov je možné jednak znížením počtu zamestnancov pri zachovaní priemernej mzdy. Ďalšou možnosťou je zníženie priemernej mzdy a treťou možnosťou je kombinácia oboch, t. j. zníženie počtu zamestnancov so súčasným znížením priemernej mzdy. Cestu znižovania počtu zamestnancov sme už absolvovali ,“ uviedli. Zo spomínanej nemocnice v tomto smere už veľké rezervy nevidia, aj keď určité možnosti sa iste nájdu. Znižovanie miezd pri súčasnom náraste životných nákladov je krok nanajvýš nepopulárny. Reči o prideľovaní platu podľa toho, kto je riaditeľovi sympatický, sa v rezorte zdravotníctva objavili hneď po avizovaní zmien v zákone o verejnej službe. Pritom v podnikateľskej sfére, kde mzdová politika nebola diktovaná zákonnými normami, takého názory neboli významné. I prežitie najschopnejších a najzdatnejších v budúcnosti záleží od systémových krokov v rezorte zdravotníctva. Systém musí fungovať tak, aby podporoval výkonné zariadenia poskytujúce kvalitné služby. Nesmie pokračovať historizujúce hľadisko na úkor súčasných potrieb. No z východu je tu ešte jedno upozornenie: je nevyhnutné, aby ľudia pristupovali k svojmu zdraviu zodpovednejšie. S tým určite súvisí aj platenie za určité zložky zdravotnej starostlivosti. Tieto otázky sa však musia riešiť citlivo a s ohľadom na sociálne odkázaných občanov. V neposlednom rade treba pamätať na neprispôsobivých občanov, kde bude problémom najmä zdravotná starostlivosť o deti a túto otázku treba vyriešiť ihneď so zavedením platieb za hospitalizáciu tak, aby zdravotné zariadenia neboli znova stavané do úlohy poskytovania viac sociálnej ako zdravotnej starostlivosti bez úhrady...“ Toľko z riaditeľstva v Spišskej Novej Vsi.

K známym problémom MUDr. Matej H l a d í k, riaditeľ FNsP v Bratislave, zasa poznamenal, že od platnosti limitov, resp. objemov ich nemocnica naplnila a prakticky vo všetkých zdravotných poisťovniach prekročila dané limity vzhľadom na to, že sú koncová nemocnica pre najťažšie a najzložitejšie prípady pacienta. No zatiaľ sa stále zadlžujú, a to napriek prijatým opatreniam v efektívnosti a racionalizácii liečebných procesov. Ceny výkonov sú veľmi nízke a nepokrývajú náklady. Zdravotníctvo je totiž veľmi citlivý a „živý“ rezort, ktorý nemožno posudzovať ako obchodnú organizáciu. Preto aj proces transformácie treba pokladať ako dlhodobý. MUDr. Matej Hladík tiež uviedol, že o mnohých zariadeniach aj činnostiach rozhodnú aj pacienti. Zdôraznil však, že dobrú, serióznu a kvalitnú prácu treba patrične ohodnotiť.

Čo však čaká pacientov?

Nuž od marca budúceho roku by sme mali za jeden deň nemocničnej starostlivosti zaplatiť 30 Sk a za stravu ďalších 30 korún, taká istá cena je určená na manipulačný poplatok za návštevu lekára-špecialistu, v lekárni za vydanie lieku na recept by to malo byť 20 Sk a za vydanie zdravotnej pomôcky vo výdajni na lekársky preukaz tiež 20 korún a rovnaký poplatok by mal byť i za dietetickú potravinu na predpis. Keď sa na to pozrieme podrobnejšie, objavia sa i ďalšie poplatky. Nuž teda, čo by sa malo zmeniť ako... Návrh novely síce poslanci z rokovania vlády stiahli, ale vo všeobecnosti sa usudzuje, že jej prijatie je po prepracovaní dosť pravdepodobné. Podľa návrhu sa oproti doterajšiemu stavu navrhujú viaceré zmeny. Vzhľadom na to, že nič nie je zatiaľ definitívne, pre informáciu spomínam iba niektoré z nich. Vypúšťa sa napríklad povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť poistencovi pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, náklady nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. V doteraz platnej kategorizácii liekov bola pevne určená úhrada lieku na základe zdravotného poistenia a menila sa suma doplatku pacienta v závislosti od skutočnej predajnej ceny v lekárni. Navrhovaná úprava uvádza, že doplatok pacienta bude pevne určený a pri zmene ceny sa zmení úhrada zdravotnej poisťovne. Na základe zdravotného poistenia sa nemá poskytovať akupunktúra, psychoanalýza a výkony urobené pri overovaní nových medicínskych poznatkov a metód. Nemá sa hradiť ani sterilizácia, umelé oplodnenie a interrupcia, ak nie sú nevyhnutné na zachovanie zdravia jednotlivca. Na základe povinného zdravotného poistenia sa podľa spomínanej novely zákona nemajú uhrádzať zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia, zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci a zdravotné výkony na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti nezamestnaných občanov podľa osobitných predpisov. Sú plánované i zmeny Liečebného poriadku a je tam i úprava podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe povinného zdravotného poistenia bezplatne a za čiastočnú úhradu. Pri službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti činnosti, ktoré nie je možné podľa osobitného predpisu považovať za zdravotnú starostlivosť, (napr. ubytovanie a strava) je výnimka pri ubytovaní dojčaťa prijatého s chorou matkou či ubytovania a stravy matky prijatej s chorým dojčaťom do ústavnej starostlivosti. Zmeny sú i v doprave do zdravotníckeho zariadenia a na ceste z neho.

Je tu spomenutá i starostlivosť za osoby v stave hmotnej núdze alebo sociálnej núdze podľa osobitného predpisu... I za dopravnú službu do zdravotníckeho zariadenia a z neho má prepravovaná osoba uhrádzať konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu alebo fyzickej či právnickej osobe náklady tejto služby spôsobom a vo výške, ktoré určuje osobitný predpis, s výnimkou dopravy osoby medzi zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytujúcimi tejto osobe ústavnú starostlivosť... Toľko aspoň čiastočne z pripravovanej legislatívnej zmeny. Vyzerá to tak, že pripravovaná reforma je skutočne bohatá na platby od pacientov. V tejto súvislosti by som sa pristavila pri niektorých bodoch často spomínanej a prezentovanej reformy ( Pažitný - Zajac). Dotknem sa aspoň časti problémov, ktoré sa nám tak vypuklo objavujú dnes v praxi. Okrem iného sa v reforme spomína pasivita zdravotných poisťovní aj to, že finančné riziká zdravotných poisťovní znáša štát. (Navyše, štát poisťovniam garantuje správny fond vo výške 4 % z vybraného poistného). Na hospodárení zdravotných poisťovní sa nulové znášanie rizika podľa tohto dokumentu odzrkadľuje v dvoch rovinách:

1. Neplnia svoju základnú úlohu, ktorou je aktívne nakupovanie efektívnych zdravotných služieb v mene pacientov. Nezáujem o vlastný hospodársky výsledok nemotivuje poisťovne na vyvíjanie dostatočného tlaku na efektívnejšie hospodárenie poskytovateľov, čo by sa logicky odrazilo na štruktúre poskytovateľov, zodpovedajúcej reálnym potrebám klientov.

2. Plnia len redistribučnú funkciu, čiže plošne alokujú vyzbierané finančné prostriedky podľa ministerstvom určených podmienok. Podľa slov už spomenutých autorov na pasívnom postavení zdravotných poisťovní v rámci systému je tragické to, že im tento stav maximálne vyhovuje. Oháňajúc sa sloganom „garantujeme záujmy pacienta“, sa však tvrdo bránia práve takým zmenám, ktoré by viedli k skutočnému posilneniu záujmov pacienta a oveľa vyššej zodpovednosti zdravotných poisťovní. Nuž, je to pozoruhodné konštatovanie, no zaujímavejšie je, najmä pri dôkladnejšej analýze skutočnosti, pasivita a pretrvávajúci socializmus v správaní pacienta v tomto dokumente. Podľa toho štát všetkým občanom garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čo priamo deformuje ich správanie. Pacienti nie sú vystavení žiadnym hraničným nákladom a medzi skutočne vynaloženými nákladmi za poskytnutie zdravotných služieb a finančným bremenom nie je žiadny vzťah, čo sa

1. neohraničenou spotrebou,

2. dôrazom na liečbu (ktorá je drahá), nie na prevenciu (ktorá je lacná),

3. vysokou mierou korupcie, ktorou si pacienti nakoniec zabezpečujú prístup k „bezplatným službám“.

Slovenské zdravotníctvo podľa ústavy a bývalých socialisticky nastavených zákonov garantuje každému občanovi bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Občan teda podľa zákona musí dostať „všetko“ za „nič“.

Aj k týmto bodom by som mala pár poznámok. Vyplynuli z argumentov už spomínaných občanov, a to z najrozličnejších skupín. Výrazné výhrady majú napríklad podnikatelia, ktorí za seba i svojich zamestnancov zaplatili zdravotnícku starostlivosť už nie malými odvodmi a samozrejme tí, ktorí si ju predplácali po celý život. Netreba zabúdať, že u nás si už ľudia niečo v poplatkoch a daniach odviedli na túto oblasť a zo súčasnej „reformy“ vyplýva, že majú o to len tak prísť... Opakujú sa i úvahy na tému, že by bolo dobre vedieť, kto a akým spôsobom nahradí peniaze, ktoré unikli rezortu nevýhodným výberovým konaním v najrozličnejších oblastiach. Ale aj to, ako sa zamedzí unikaniu peňazí v rezorte. Zatiaľ sú však avizované len nastavené dlane smerom k pacientom. V súvislosti s reformou sa očakávalo zastavenie rastu dlhu v zdravotníctve, vytvorenie stabilných podmienok na činnosť v rezorte a zabezpečenie vyrovnanej bilancie v sektore. No tá sa ešte ani nezačala a už vzbudzuje výrazné obavy. A to i medzi ľuďmi, ktorí sú dobre zorientovaní v sociálno-ekonomických súvislostiach. Tzv. platby „za hotelové služby“ v nemocnici môžu podľa nich spôsobiť (okrem iného), že pacienti v snahe ušetriť, alebo z dôvodu, že si to jednoducho nebudú môcť dovoliť, odmietnu hospitalizáciu. Takéto kroky môžu mať, samozrejme, vplyv na zdravotný stav celej populácie. O tom, že by sme takto hodili za hlavu všetko, čo sme vytvorili v oblasti dostupnosti zdravotníckej starostlivosti, ani nehovoriac. Ešte si pripomeňme, že na odbúravanie hospitalizácie nemáme dostatočne pripravený terén, teda domácu ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá musí nutne nadväzovať na predchádzajúcu a najmä skrátenú nemocničnú liečbu. Na problémy v tejto oblasti upozorňujú i lekári prvého kontaktu. Základnou prioritou by malo byť podľa týchto hlasov posilnenie kvality a materiálnej základne primárnej ambulantnej starostlivosti. Ak sa totiž opakovane hovorí o znižovaní počtu lôžok a drahej liečbe v NsP, je potrebné sa dôkladne pozrieť na možnosti, ktoré má dnes pacient v podobe kvalitnej a časovo i miestne dostupnej ambulantnej starostlivosti. Pri súčasnom nerovnomernom rozdelení kapitovaných pacientov v ambulanciách a priemernom dennom ošetrení 40 - 50 chorých, lekár fyzicky nemá šancu potrebné nároky časovo i odborne zvládnuť. Problémom však zostáva i tzv. pripoistenie. Solventní občania znalí situácie v našich nemocniciach sa pýtajú, kto už im len ten priplatený luxus a najmä kde dopraje? Kde už len v niektorých nemocniciach vezmú luxusné izby? A chceli by tiež vedieť, či tam budú teda pre nich iné zdravotné sestry, lekári či ošetrovateľský personál? Naše zdravotníctvo nie je totiž len v ekonomickej kríze, ale v mnohých oblastiach aj v morálnej. Podnikatelia sa doplácaniu za nadštandard nebránia, nechcú však platiť za to, čo raz už zaplatili v nie malých odvodoch a za úroveň, ktorá je, jemne povedané, často v niektorých lokalitách diskutabilná... Zaujímavý systém tzv. tried označujúcich nadštandard majú v Rakúsku, no tam sa za základnú starostlivosť, zaplatenú v odvodoch pre zdravotné poisťovne, nedopláca, takže je jasné, že týmto vyskúšaným smerom sme sa u nás nevybrali...

Ľudmila Koníková