V myších mozgoch

V laboratóriách stanfordskej univerzity vyvíjajú nové plemeno supermyší. Vedci zo Stanfordu nainjektovali do mozgov malých hlodavcov milióny ľudských mozgových buniek, ktoré sa rozširujú a prosperujú. Cieľom projektu nie je vytvoriť hlodavca rozmýšľajúceho ako ľudská bytosť, ale zostrojiť malý model na štúdium ochorení ako schizofrénia, Alzheimerova a Parkinsonova choroba alebo mŕtvica, ktoré sa u ľudí skúmajú problematicky. Medzidruhové experimenty však vzbudili také hlboké etické znepokojenie, že projekt museli zastaviť, kým na začiatku budúceho roka nezávislá komisia bioetikov nesformuluje spoločný názor. Strach vyplýva z toho, že ak bude výskum pokračovať, zvieracie mozgy by si mohli adaptovať ľudské vedomie. Experimenty sa začali minulý rok, keď vedci nainjektovali do myšieho mozgu kmeňové bunky ľudského plodu starého desať týždňov. Kmeňové bunky sú tie, z ktorých neskôr sa vyvíjajú všetky ostatné.

Vedci zistili, že po 14 mesiacoch existencie v myšiach bunky prosperovali a rozšírili sa do všetkých častí myšieho mozgu, kde sa podobali dospelým ľudským bunkám charakteristickým pre tú-ktorú oblasť mozgu. „Každá časť mozgu bola zamorená ľudskými bunkami,“ povedal Dr. Irving Weissman, ktorý vedie etickú komisiu. Výskum naznačuje, že kmeňové bunky by mohli byť použité na nahradenie buniek z poškodených oblastí mozgu. Podľa I. Weissmana by však myš nikdy nezískala ľudské mentálne funkcie, pretože jej mozgu chýba veľkosť, komplexnosť a organizačná štruktúra na osvojenie ľudskej mysle. Podľa expertov by sa však mohlo stať niečo iné, ak by sa kmeňové bunky nainjektovali do primátov, oveľa bližšie spojeným s ľuďmi. „Ak sa dajú ľudské bunky implantovať do myší, dajú sa aj do šimpanzov?“ pýta sa Larry Shapiro, právnik a bioetik z univerzity v južnej Kalifornii.

(mb)