Hlad i populačná explózia

O zániku legendárnych indiánskych kultúr na území Strednej Ameriky existuje v súčasnosti viac ako sto teórií a hypotéz. Objasniť túto záhadu a oddeliť mýty od skutočnosti sa pokúsil jeden z najskúsenejších znalcov života starých Mayov, americký antropológ David Webster. O výsledkoch jeho bádania informuje najnovšie vydanie nemeckého spravodajského magazínu Der Spiegel. Na rozdiel od mnohých archeológov nesúhlasí Webster s módnou teóriou, že zánik mayskej civilizácie majú na svedomí klimatické zmeny. Podľa amerického učenca možno odchod Mayov z ich sídel pripísať na vrub relatívne vysokému stupňu rozvoja, ktorý táto civilizácia dosiahla. Dobré životné podmienky spôsobili, že počet Mayov rástol závratným tempom a roľníci už nevládali dopestovať potrebné množstvo potravín. Pôda sa postupne menila na prach a pre zvyšujúci sa počet ľudí sa roľníci nemohli presúvať do úrodnejších oblastí, ako to robili od nepamäti, píše nemecký týždenník.

Kým rodina staroegyptského roľníka, hospodáriaca v záplavových oblastiach Nílu, dokázala vypestovať plodiny pre ďalších šesť rodín, úroda mayskej roľníckej rodiny vystačila neskôr sotva na to, aby zachránila jednu ďalšiu rodinu pred vyhladovaním, tvrdí Webster. V období ubúdajúcich zásob začali čoraz väčšiu úlohu zohrávať vojny. Na štólach, fasádach a oltároch možno aj dnes nájsť zmienky o krvavých šarvátkach, do ktorých bolo zapletených 28 rôznych mayských centier.

Archeologické vykopávky dokazujú, že víťazi nezaobchádzali s porazenými v rukavičkách a pri oslavách sťahovali kožu dokonca aj zo žien a z malých detí. Škŕkajúce žalúdky a stála rivalita medzi 40 - 50 panovníckymi sídlami boli zrejme akousi predohrou zániku mayskej civilizácie. Jej konečný zánik prichádzal postupne a trval približne 130 rokov. Svoje mestá opúšťali Mayovia organizovane, ale aj chaoticky.

Keď španielsky dobyvateľ Hernán Cortéz prechádzal v roku 1525 miestami, na ktorých stáli ľudoprázdne mayské sídla, nechýbalo veľa, aby celá výprava nezahynula od hladu. Išla pritom po miestach, ktoré ešte pred 700 rokmi uživili milióny ľudí. Aj samotný Webster však priznáva, že mnoho tajomstiev Mayov a Inkov zostalo nevysvetlených a ešte dlho budú dôvodom na pokračovanie vedeckého výskumu.

(mb)