Strach z občianskej

Pred Štedrým dňom poslal prezident SR R. Schuster do verejnosti názor, že

referendum o vstupe do NATO nie je potrebné. Zdôvodnil ho výsledkom

parlamentných volieb... Reagoval tak na podporu myšlienky o takomto ľudovom

hlasovaní zo strany kresťanského demokrata Jána Čarnogurského, stálice na

nebi našej kultúry Jozefa Ráža z Elánu, ale aj ďalších osobností.

Prezident republiky sa zachoval rovnako ako celý rad koaličných politikov.

Jednoducho vyhlásil, že také referendum je nepotrebné. Lebo ľud sa rozhodol

v parlamentných voľbách. Takéto vyhlásenia či azda publikované súkromné

názory sú prinajmenej nevhodné. Keď už inak nie, tak aspoň formálne.

O tom, či je akékoľvek referendum potrebné, rozhodujú občania. Ak sa pod

petíciu podpíše požadovaný počet občanov, tak je potrebné. Aj keď sa

desiatky rokov slovenská spoločnosť premiešaná národnostnými menšinami a

rómskym etnikom tvári, že vyznáva Vox populi, vox Dei, t. j. Hlas ľudu, hlas

boží, tak opak je pravdou.

Avšak príslušný ústavný článok o referende nie je pre parlament záväzný. V

podstate štyri milióny občanov sú v pozícii poradcov a stopäťdesiatčlenný

zákonodarný zbor ich väčšinový názor môže, ale nemusí akceptovať. Pokus o

platné referendum bol už raz fiaskom. Volebná účasť je v porovnaní so

začiatkom 90. rokov čoraz slabšia a, našťastie, že nemáme limit účasti

pre platnosť volieb. Výsmechom demokracii, a možno aj pomerom či vizitkou o

občianskom cítení väčšiny občanov bola volebná účasť vo voľbách do VÚC, aj

do mestských a miestnych samospráv, primátorov a starostov, ale aj do

Národnej rady SR.

Ak by sa aj podarilo zozbierať tristotisíc podpisov do petície, tak by priam

zázrakom bola zákonom predpísaná účasť voličov, t. j. päťdesiat percent plus

jeden hlas. Z hľadiska platnosti môže byť každé referendum rizikové,

a nevynímajúc v budúcom roku to osobitne dôležité o členstve v Európskej

únii. Aj preto je nepochopiteľnou reakcia prezidenta SR R. Schustera. Prečo

vopred odmietať referendum, keď by mal byť presvedčený, že jeho výsledok by

bol jednoznačný.

Problematickým zdôvodnením, ktoré musí hnevať slušných občanov, je aj jeho

snaha tvrdiť, že máme vládu väčšiny. Z celkového počtu voličov jej dalo hlas

tridsať percent. Podľa počtu získaných hlasov má vládna koalícia proti

parlamentnej opozícii len o deväťdesiattisíc hlasov viac. Je zrejmé, že

prezident republiky má problémy s faktami a s ich interpretáciou. Neberme mu

však právo na názor a trebárs jeho počudovanie nad tým, že ho aj žiada

KSS. Čudoval sa s otázkou, prečo komunisti kedysi nevyhlásili referendum o

vstupe do niekdajšej Varšavskej zmluvy. A už sme započuli, že nielen

komunisti sa spytujú, prečo R. Schuster ako vysoký štátny funkcionár a tiež

hodnostár KSČ nepoložil na rokovací stôl takú otázku.

Máme to pomery, keď v súvislosti s členstvom v NATO a jeho vysokou podporou

medzi obyvateľstvom podľa prieskumov verejnej mienky sa spochybňuje čo len

jeden občan SR, ktorý chce využiť svoje právo dané Ústavou SR. Treba

prísne dbať o to, aby sme sa opäť nestali prijímateľmi právd, o ktorých sa

nesmie pochybovať. Týka sa to celej politiky, a, samozrejme, aj členstiev v

NATO a Európskej únii. Tie nie sú vecou jednej vlády, ale zodpovednosti

dvoch-troch generácií. A keď vznikne medzi občanmi trebárs potreba referenda

o členstve v NATO, tak vládna garnitúra bude musieť spolu s ďalšími stranami

konečne ozrejmiť princípy tohto paktu, a najmä jeho vnútorné dilemy o

účasti na aktivitách proti Iraku a proti medzinárodnému terorizmu podľa

interpretácie Spojených štátov.

Je zrejmé, že aj prezident SR R. Schuster zabúda, že tu nie je na to, aby

posudzoval, ktoré práva sú potrebné alebo nepotrebné. Bol síce zvolený

priamou voľbou občanov, ale nemá právomoci tzv. silných prezidentov, a o

jeho autorite a pozícii v spoločnosti vypovedajú dosť jednoznačne prieskumy

verejnej mienky renomovaných agentúr. Bude si musieť dať väčší pozor na to,

aby svojimi vyhláseniami či v konečnom dôsledku publikovanými súkromnými

názormi nepoškodil dobrej veci. Azda si pripomenie, že mlčať môže znamenať

a spravidla vynesie zlato.

Prečo si nepotvrdiť plebiscitom, že sme vyspelý štátotvorný národ s

menšinami aj etnikom, ktorého väčšina je za vstup do NATO? A keď by náhodou

ktosi oponoval, že to bude stáť sto-dvesto miliónov, tak ho odkážme na

ministra financií, ktorého rezort má dosť pohľadávok a všakovakých odpustkov

minulých aj súčasných v zaujímavejších objemoch, akým je cena za referendum.

Ibaže by bol opodstatnený strach z neúčasti na takomto referende, a tým

značnej medzinárodnej blamáže.

Peter Kasalovský