Drnovšek prezidentom

Za nástupcu na poste premiéra navrhol Tona Ropa

Ľubľana (TASR) - Úradujúci slovinský premiér Janez Drnovšek vyhral podľa konečných výsledkov nedeľňajšie druhé kolo prezidentských volieb. V rozhodujúcom hlasovaní získal 52-ročný ekonóm 56,5 percenta hlasov. Bývalá ministerka spravodlivosti Barbara Brezigarová (49), ktorú podporovala konzervatívna opozícia, získala 43,6 percenta. V nedeľu prišlo k urnám menej voličov ako v prvom kole pred tromi týždňami. Do 19.00 h SEČ odovzdalo svoj hlas podľa informácií republikovej volebnej komisie 65 percent z 1,6 milióna oprávnených voličov. Je to skoro o osem percent menej ako 10. novembra, keď prišlo voliť takmer 72,1 percenta občanov bývalej juhoslovanskej republiky.

„Teším sa, že otvoríme novú kapitolu v našich dejinách a ja budem spolupracovať so všetkými Slovincami, aby bola úspešná,“ povedal Drnovšek v prvej reakcii. Výsledok volieb považuje za uznanie výsledkov svojej doterajšej práce. Drnovšek avizoval, že bude pokračovať v prozápadnom kurze svojho predchodcu Milana Kučana. Jeho druhé päťročné funkčné obdobie sa končí 23. decembra 2002 a podľa ústavy už nemôže tretíkrát kandidovať. V pondelok odstúpi Drnovšek z postov premiéra a tiež šéfa Liberálnodemokratickej strany (LDS), ktorej predsedom je od roku 1992, aby uľahčil tvorbu novej vlády. Predsedom slovinskej vlády bol s malou prestávkou od apríla 1992. Drnovšek sa rozhodol kandidovať na funkciu prezidenta, ktorá má iba reprezentačný charakter po tom, čo sa jeho zdravotný stav zhoršil a musel podstúpiť operáciu obličky.

Podľa koaličnej dohody má LDS, ktorá v parlamente disponuje 34 z 90 poslancov, aj po odstúpení Drnovšeka prednostné právo opäť obsadiť premiérsky post. Drnovšek navrhol za svojho nástupcu ministra financií Tona Ropa. Premiéra a vládu volí v Slovinsku parlament v oddelených hlasovaniach. V predvolebnej kampani sa Drnovšek opieral najmä o svoje štátnické skúsenosti, zatiaľ čo Brezigarová chcela splniť želanie mnohých Slovincov po nových tvárach v politike. Nepoužívala agresívnu antikomunistickú rétoriku slovinských pravicových strán, ale ľudí chcela „spájať“ a do politiky vniesť „viac súcitu“. Zdržanlivá bola v sporných ideologických otázkach, napríklad vo vzťahu cirkvi a štátu, no ostro kritizovala doterajšiu hospodársku a sociálnu politiku vlády.