TRETÍ VÝRAZNÝ RAST

Odborníci v minulosti viackrát upozorňovali, že ak má privatizácia pomôcť rozbehnúť reštrukturalizáciu ekonomiky, mali strategickí investori vstupovať do plynárenských či energetických podnikov formou navýšenia základného imania. Peniaze by išli presne určenému adresátovi, nový manažment sprivatizovanej firmy by ich použil na zveľaďovanie a z následných dividend či odvodov by sa v pomerne krátkom čase mohol tešiť štát i akcionári. Keďže však vlády potrebovali okamžité peniaze na hasenie najväčších požiarov, zahraničné firmy platia na drevo. Nečudo, že je v ich prirodzenom podnikateľskom záujme dostať peniaze čo najskôr späť. Návratnosť sa dá skrátiť urýchlenou dereguláciou cien, ktorú sme dlho odkladali a odhodlali sme sa (zhodou okolností) až po ovládnutí najväčších podnikov na Slovensku nadnárodnými spoločnosťami. Inflácia má u nás s privatizáciou takmer rovnakú sínusoidu s tým, že nám na dvere zaklope v miernom predstihu ako prvá. Dynamika tempa inflácie bola vždy udržiavaná dodatočnými opatreniami tak, aby sa „prihrieval“ ekonomický tlak na podnikateľskú sféru aj na obyvateľov. Po období, keď sme sa mohli pochváliť jej rekordne nízkou hodnotou (na úrovni 2 až 3 %), v roku 2003 odhaduje vláda infláciu 8,8 %. Zamestnávatelia sú realisti a s premietnutím dosahov drahšej energie, plynu, tepla a vody na všetky oblasti života očakávajú v praxi až trojnásobok, teda infláciu okolo 25 %. Už vládny odhad (8,8 %) je približne trojnásobne vyšší oproti rekordne nízkym hodnotám z vlaňajška. Niektorí analytici dokonca predpovedajú, že tretí výrazný rast inflácie v roku 2003 súvisí s ďalšou vlnou prerozdeľovacích procesov. Koniec koncov ministri skutočne deklarujú záujem na budúci rok

dokončiť predaj

strategických podnikov. Vicepremiér, minister financií Ivan Mikloš opiera v tomto smere optimizmus do budúcnosti o správu Medzinárodného menového fondu. Podľa toho máme dobré šance napredovať v udržateľnom ekonomickom raste, vo zvyšovaní konkurencieschopnosti, v reštrukturalizácii a v pritiahnutí nielen finančných investícií. Teda citeľne poopravil svoj doterajší slovník, vypustil z neho pojem „priame zahraničné investície“. Objavili sa totiž skutočne len v nepatrnom objeme. Naopak pripúšťa, že finančných investícií prišlo v krátkom čase veľa a máme s tým podobné ťažkosti ako v susednom Česku. Ba čo viac, za istých predpokladov to podľa vicepremiéra môže spôsobiť problémy z hľadiska udržania celkovej ekonomickej stability. „Tlak na zhodnocovanie koruny a následné zníženie úrokových sadzieb NBS možno nazvať daňou za úspech,“ domnieva sa I. Mikloš. „Na to, aby zhodnocujúci sa

kurz koruny

mohol byť udržateľný, bude potrebný pokrok v reštrukturalizácii ekonomiky,“ konštatoval. Práve nadmerný prílev finančného kapitálu označil guvernér NBS Marián Jusko za hlavný dôvod pre intervencie centrálnej banky a následné zníženie úrokových sadzieb. Aj správa MMF uvádza, že NBS sa z hľadiska výkonu menovej politiky nachádza v najzložitejšom období za posledné štyri roky. Časť analytikov si však kladie otázku, či nejde o riadený , vopred dobre premyslený a naplánovaný proces. Inflácia funguje ako jeho urýchľovač. Je vnímaná ako výlučne politický nástroj, používaný primárne na vyvolanie prerozdeľovacích procesov v krajine. Vzrast tempa inflácie v rokoch 1999 a 2000 na približne dvojnásobnú hodnotu vyvolaný balíčkami opatrení vlády mal popri zabezpečení fiškálnej stability

vytvoriť prebytok

lacných, okamžite disponibilných zdrojov v bankách. Podľa informácie NBS denne je v nich sterilizovaných priemerne 70 mld. Sk, ktoré buď nikto nechce, alebo ich komerčné banky nie sú ochotné poskytnúť v podobe úveru. Teda nepracujú. Zároveň došlo k výraznému utlmeniu tempa rastu spotreby a zastavil sa efektívny dopyt po tovaroch a službách, čo spôsobilo kolaps mnohých podnikov a výrazný rast dočasne nesplatiteľných úverov. Otázka znie, prečo a pre koho sú pripravené tieto peniaze? Sprievodným javom je vysoký rast nezamestnanosti s nápravou v dlhodobom horizonte. Čo je jedným z cieľov? Systém privatizácie komerčných bánk s odsunom okolo 100 mld. Sk nedobytných úverov do štátnej organizácie umožňuje riešenie reprivatizácie podnikov cestou skúpenia úveru od Konsolidačnej banky za

lacný peniaz

(reálne to zaplatí daňový poplatník-občan) a po exekúcii majetku ide o znovunaštartovanie podniku s využitím lacných zdrojov komerčnej bankovej sféry. Akurát už s novým majiteľom. Inflácia ako politický nástroj predstavuje plošné zdanenie v prvom rade veriteľov a sekundárne (cez pokles dopytu) aj celej podnikateľskej sféry a obyvateľstva. Jej významnou úlohou je prerozdeľovacia úloha. A tá sa uplatňuje v procese reprivatizácie. Inflácia vyhnala ďalších asi 100-tisíc pracovníkov z práce, a to je takmer presne 70 mld. Sk nepracujúceho kapitálu potrebného na vytvorenie pracovných miest. Výrazné zníženie daňového zaťaženia by znamenalo neuplatňovať politiku inflácie s cieľom znovuprerozdeľovania majetku, ale riešiť hospodárske problémy s cieľom jeho ozdravenia a rastu. Pretože vysoká miera nezamestnanosti určite nie je charakteristikou makroekonomickej stability. Reči o znížení daňového zaťaženia však zostali asi niekde vo volebných urnách. Zato trojnásobná inflácia bude tvrdou realitou. Ako tuš pred ohlasovanou (do)privatizáciou. Náhoda či organizovaná zákonitosť?

Tibor Bucha