Absolventi - riziková skupina

Chyby sú zrejme aj v našom vzdelávacom procese

Počet nezamestnaných absolventov všetkých typov škôl rastie. Je to problém ekonomický, sociálny aj politický, vyplácanie podpôr zaťažuje už aj tak napnutý rozpočtový systém, súčasne tým prichádza spoločnosť o jeden z najvýznamnejších produkčných zdrojov. Mladý človek, ktorý nezíska návyk pracovať, podriadiť sa určitému životnému rytmu, ktorý sa zmieri s tým, že žije z podpory od štátu a prípadne od rodičov, sa odsudzuje k strate životných perspektív. Odborníci upozorňujú, že tento problém sa neobjavil ako blesk z čistého neba. „Zberali“ sme si ho postupne. To, čo sa nazýva „profil absolventa“, sa čoraz viac rozchádzalo s požiadavkami profesijných trhov. Výroby, ktoré predpokladajú prosté zacvičenie pracovnej sily, možno umiestniť - a aj sa umiestňujú - kdekoľvek vo svete. Pre nekvalifikovaných v krajine, akou je SR, pracovné miesta nie sú a nebudú. A nikto u nás nebude pracovať za mzdu, ktorá je nekvalifikovanému zamestnancovi vyplácaná v Číne, Indii či Bangladéši. Na druhej strane rastie dopyt po schopnostiach nadobudnutých vzdelaním, pravda, kvalitným vzdelaním, ktoré vychádza z potrieb profesijných trhov. Náš vzdelávací systém proti takémuto dopytu vykazuje ešte stále značnú rigiditu.

Po prekročení určitej hranice nastáva kríza. Analytici tvrdia, že pre zamestnávateľa je výhodnejšie preplatiť zamestnanca, ktorý sa osvedčil v inej firme, než vynakladať čoraz väčšie prostriedky na „dovzdelanie“ a „dokvalifikovanie“ čerstvého absolventa, navyše s neistým výsledkom. Náš vzdelávací systém totiž stratil niekdajšiu schopnosť signalizovať, že absolvent tej či onej školy má predpoklady byť „dovzdelaný“ a „dokvalifikovaný“. K tomu všetkému sa pripojuje problém straty dôvery v kvalitu vzdelávacieho systému zo strany podnikateľov, teda tých, ktorí by mali absolventov zamestnávať. Na druhej strane aj samotní študenti majú prehľad o problémoch, s ktorými sa ich starší vrstovníci v praxi stretli a zmierujú sa s tým, že nadobudnuté vzdelanie im nezaručuje perspektívne uplatnenie. Ich motivácia vo vzťahu k štúdiu klesá. Na nedávnom seminári pracovníkov úradov práce a ministerstva školstva sa konštatovalo, že časť mladej generácie volí cestu „predlžovania mladostí“ formou štúdia nenáročných a zdanlivo atraktívnych odborov na vysokých školách, a neuvažuje o možnosti uplatnenia. Súčasný systém vysokého i stredného školstva, ktorý sa iba nedostatočne podriaďuje dopytu generovaného profesijnými trhmi, problém nerieši. A tak sa na trhu práce objavujú aj nezamestnaní absolventi vysokých škôl.

Vláda chce tento stav veľmi rýchlo pohnúť z miesta. Aj za cenu nepopulárnych krokov. Podľa neoficiálnych informácií sa pripravuje návrh, podľa ktorého by vysoké, stredné a učňovské školy začínajúc rokom 2004 mali dostávať odstupňované štátne príspevky na žiaka podľa toho, akí úspešní budú na trhu práce ich absolventi. Prostredníctvom dotácií sa uvažuje už v krátkom čase zabezpečiť pre čerstvých absolventov možnosť prvého uplatnenia s tým, že pokiaľ ho odmietnu, nebudú dostávať príspevok od úradov práce.

Čierneho Petra drží v rukách ministerstvo školstva. Ono musí zabrániť postupnému úpadku vzdelávacieho systému. Nikto z neho nesníme zodpovednosť za to, či sa v najbližších rokoch podarí naštartovať systém, ktorý nebude vyrábať nezamestnaných a nezamestnateľných absolventov.

Eleonóra Bujačková