AROGANCIA MOCI

Tento príspevok prezidenta Zväzu obchodu SR Pavla Konštiaka bol napísaný 27. decembra. Dnes už nie je aktuálny, ale nestratil nič zo svojej podnetnosti. Zverejňujeme ho napriek tomu, že dva dni po jeho napísaní bolo podľa správy TASR rozhodnuté o odložení uplatňovania systému zálohovania PET fliaš z 1. januára 2003 na 1. október 2003. Minister životného prostredia SR László Miklós totiž dospel k záveru, že nie sú vytvorené technické predpoklady na zavedenie uvedeného systému.

Koniec roka nepriniesol obchodníkom len radosť z plných predajní, ale aj množstvo otáznikov, čo bude 1. januára 2003. Štátna moc v snahe zabezpečiť chod štátu a vytvárať rovnocenné podnikateľské prostredie nám pripravila niekoľko nepríjemných prekvapení pod vianočný stromček. To, že 1. januára 2003 je potrebné zmeniť v desiatkach tisíc prevádzkových jednotiek obchodu cenovky pre zmenu DPH z 10 % na 14 % a z 23 % na 20 %, sme pochopili a urobíme. Prečo však podľa vyhlášky o označovaní tovaru v maloobchode jednotkovou cenou sme túto prácu mali robiť aj k 1. 11. 2003, je skutočne nepochopiteľné a zarážajúce a vyplýva z toho, že pracovníkov obchodu, ktorý je druhým najväčším zamestnávateľom, si exekutíva neváži.

Je medzi nami veľa takých, ktorí škodia vo vzťahu k zákazníkovi obchodu a vytvárajú negatívny dojem, avšak verím, že poctivých je zásadná väčšina. Nedorozumenia vznikajú často z nejasnej legislatívy, ktorá vstupuje do vzťahu medzi obchodom a zákazníkom.

Podobnú situáciu ako zdroj nedorozumení nám pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR od 1. januára 2003. Na základe zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch pripravovalo vyhlášku o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch. To, že celý proces tvorby zákona o obaloch bol pripravovaný pod silným lobistickým vplyvom určitých záujmových skupín, ktoré budú profitovať zo separovaného zberu PET fliaš cez maloobchod skrývajúc sa za napĺňanie eurozákonov (čo nie je pravdou, pretože zálohovanie PET fliaš sa nerobí v 90 % krajín EÚ), je už história.

Musím však spomenúť stanovisko ministerstva hospodárstva uplatnené v rámci legislatívneho procesu, kde jeho odborný útvar - sekcia stratégie - hodnotila návrh zákona o obaloch ako „absolútne neprijateľný, škodlivý pre ekonomiku SR, vecne i legislatívne neujasnený“. Napriek tomu bol zákon prijatý a jeho dosah začína pôsobiť. Jediné, čo je na ňom „pôsobivé“, že Slovensko ukazuje cestu, po ktorej by mala Európa v environmentálnej oblasti kráčať. Podobne geniálne sme ako prví na svete (čiže ukazujeme cestu celému svetu) schválili v parlamente (a neskôr s hanbou zrušili) vyhlásenie, že od roku 2009 nebudeme vôbec používať PVC.

Čo nás obchodníkov čaká 1. januára 2003? Dňa 20. decembra som sa dozvedel, že 16. a 18.12. 2002 na ministerstve životného prostredia schválili vyhlášky k zákonu o obaloch platné od 1. 1. 2003. Riaditeľ príslušného odboru ministerstva životného prostredia mi túto informáciu potvrdil a vyhlášku v podobe návrhu mi poslal s tým, že 19. 12. 2002 boli médiá informované. Žiaľ, to som ani ja, ani tisíc obchodných subjektov, nezachytil. O čo vlastne ide? Od 1. 1. 2003 bola prvýkrát od revolúcie stanovená pevná cena na zálohované opakovane použiteľné obaly na nápoje vo výške 4 Sk (predpokladám, že s DPH). Čo to v praxi znamená? Na jednej strane je to zásah do voľnej tvorby cien a ak štát niečo také robí, mal by to robiť možno nezávislý úrad ako pri energii, ale v žiadnom prípade ministerstvo životného prostredia, ktoré týmto hrubo vstúpilo do kompetencií ministerstva hospodárstva. Jednotná cena zálohovaných obalov (pivové, minerálkové, vínové a iné fľaše) bola urobená nie z environmentálnych pohnútok, ale pre ochranu spotrebiteľa, čo jasne prináleží do kompetencií ministerstva hospodárstva.

Ďalšou otázkou je, prečo bola vo vyhláške ministerstva životného prostredia záloha kegových sudov na pivo vo výške 1200 Sk. Záloha na tieto sudy vzniká len medzi výrobou a gastronómiou. Spotrebiteľ, až na malé výnimky, neprichádza s týmto obalom do styku a samotný obal - sud je antikorový a do akej miery je nebezpečný pre životné prostredie, je mi záhadou. Ďalším zdrojom nedorozumení bude § 2, ktorý v bode 1 hovorí o zozname zálohovaných obalov na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné z PET a v bode 2 citujem: „Výška zálohy na obaly uvedené v odseku 1 je nula Sk za jeden obal.“

Priznám sa, nemám právnické, ale ekonomické vzdelanie, avšak význam som nepochopil.

Čo sa teda odohrá 1. januára 2003? Spotrebitelia, ktorí nakúpia minerálky vo fľaši so zálohou 1 - 2 Sk v roku 2002, budú žiadať 4 Sk a spotrebitelia, ktorí nakúpili víno vo fľaši so zálohou 6 Sk v roku 2002, budú žiadať 6 Sk. Obchodník, pretože nebude chcieť prerobiť, sa bude brániť, čo bude zdrojom tisícov konfliktov pre nejasnú legislatívu, ktorá okrem iného nestanovila prechodné obdobie.

Výrobcovia budú podobne žiadať od obchodu vratné obaly v cene, v ktorej ich dodali. Obchod sa tak ocitne medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Prečo vlastne sú rozdielne zálohy za vratné obaly, je opäť legislatívna diera, ktorá v zákone na ochranu spotrebiteľa núti obchod vykupovať neobmedzene vratné obaly, ale tá istá povinnosť neplatí pre výrobu. Preto obchodníci, aby sa nezahádzali prázdnymi obalmi, ktoré výroba nemusela zobrať naspäť, riešili tento problém zmenou zálohy.

Kladiem si často otázku, či štátni úradníci, ktorých platíme z našich daní, aby vytvárali podmienky na „udržateľný rast národného hospodárstva“, žijú medzi nami a poznajú problematiku, do ktorej zasahujú.

Pokiaľ viem, zákony a vyhlášky nadobúdajú účinnosť zverejnením v Zbierke zákonov. Kedy sa tam objaví aj predmetná vyhláška, to mi dnes nie je jasné. Bude to 30. 12. 2002 alebo až 2. 1. 2003?

Kto odpovie na túto otázku a zoberie si zodpovednosť za nepríjemné konflikty v obchode začiatkom roku 2003? Nedá sa to inak nazvať ako arogancia štátnej moci.