Pravé orechové vraj až o rok

Šesťnásobný nárast (priamych?) zahraničných investícií

Tabuľka

Prílev zahraničných investícií

Rok Objem (mld. Sk)

2000 93,9

2001 57,3

I. - IX. 2002 161

Odhad na rok 2002 200

––––––––––––––––––––––––––––

Celkovo od roku 1993 426,3

Zdroj: NBS, Hd

Väčšina investícií do slovenskej ekonomiky v roku 2000 a v roku 2001 pochádza z privatizačných predajov, keď SR predala svoje najväčšie banky za približne miliardu EUR (Slovenská sporiteľňa, VÚB) a zavŕšila aj niekoľko ďalších menších predajov. S pojmom priame zahraničné investície narába REUTERS nanajvýš obozretne. Národná banka Slovenska (NBS) očakáva v tomto roku ich rekordný prílev. Najmä vďaka predaju 49-percentnému podielu SPP približne za 2,7 mld. USD. Optimizmus opiera o bilanciu od januára do konca septembra 2002. Štatistika centrálnej banky hovorí, že za deväť mesiacov roku 2002 narástol medziročne prílev priamych zahraničných investícií takmer 6-násobne na 3,46 mld. USD. V porovnateľnom období roku 2001 to bolo len necelých 600 mil. USD. Časť odborníkov však toto konštatovanie komentuje rezervovane. Prvá vláda M. Dzurindu prijala uznesenie o priamom predaji 49-percentných balíkov akcií strategických podnikov vrátane energetiky a plynárenstva. Dominovala potreba štátu získať prostriedky na pokračovanie reforiem a zabezpečenie dlhovej služby, a tak peniaze z privatizácie de facto opäť prejeme. Variant posilnenia kapitálu v SPP cez nového investora neprešiel, hoci plynárenskému podniku, Nafte, Transpetrolu a ďalším podnikom (skutočnej reštrukturalizácii priemyslu na Slovensku) by najviac pomohlo, keby do nich zahraničné firmy vstúpili navýšením základného imania. Pritom SPP má špičkové vnútorné know-how, s vysoko kvalitným technologickým zabezpečením. Kľúčovým problémom bol systém riadenia, podriadený politickým a lobistickým vplyvom. Na Slovensku sa politická garnitúra mení maximálne za obdobie štyroch rokov. SPP, ak chce stabilizovať svoj rozvoj, potrebuje dlhodobejší horizont. Nie je objektívne možné riadiť toto odvetvie s politickým podtónom bez dehonestácie samotného podniku. Keby sa

európske konzorcium,

ktoré do SPP vstúpilo, v kúpno-predajnej zmluvy muselo zaviazať, že 130 mld. Sk investuje priamo do SPP, politické rakovinové bunky v podniku by Ruhrgas, SNAM či Gazprom okamžite vyoperovali. Treba priznať, že „chemoterapia“ sa uskutoční v každom prípade, bez ohľadu na spôsob privatizácie. Rovnako by však bolo férové, keby sme od predaja akcií v prospech štátu oddeľovali skutočné priame zahraničné investície do toho-ktorého podniku. Žiaľ, tlaku brať do rúk politické farbičky asi neodolala ani štatistika. Po tom, ako sme sa rozplývali nad „priamymi investíciami“ do Slovenských telekomunikácií, sa dnes ukazuje, že kúpno-predajná zmluva umožňuje firme Deutsche Telecom korigovať pôvodné investičné zámery: lebo vraj neodhadol vývoj na slovenskom trhu. No centrálna banka bude histórii ponúkať stále tú istú štatistiku. A z nej sa dozvieme, že za minulý rok pritiekli do slovenskej ekonomiky investície v objeme 1,186 mld. USD. Ako ďalej vyplýva z údajov NBS, ku koncu roku 2001 dosiahli priame zahraničné investície i stav 4,67 mld. USD. Minuloročná

prílevová vlna

nedosiahla rekordnú hodnotu z roku 2000, keď ročný prírastok tvoril 93,872 mld. Sk. Najviac sa ich umiestnilo v oblasti poisťovníctva a peňažníctva (37,4 mld. Sk, čo je 65,3 %), priemyselnej výroby (6,3 mld. Sk; 11 %) a veľkoobchodu a maloobchodu (5,1 mld. Sk; 8,9 %). Vychádzajúc zo štatistiky NBS za prvých deväť mesiacov (priame zahraničné investície za 161 mld. Sk), potom mechanickým prepočtom by sa dalo odhadnúť, že rok 2002 môže mať na svojom konte v objeme asi za 200 mld. Sk. Údaj by to bol plne kompatibilný s realitou, ale len vtedy, keby sme brali do úvahy projekty typu Volkswagen (356 mil. EUR investovaných v roku 2001 a 200 mil. EUR v roku 2002), ak sa francúzska automobilka definitívne rozhodne vložiť reálne peniaze priamo do výstavby novej fabriky na Slovensku alebo ak v oblasti bielej techniky Whirlpool investuje do výroby práčok v Poprade. Ale prispieť štátu (aktuálnej koalícii) na „stravné lístky“, teda

položiť na stôl

miliardy korún za 49 % akcií rozvodných závodov či plynárenstva s tichým súhlasom vlády, že urýchli cenovú politiku, aby sa investorovi vynaložené prostriedky vrátili čo najskôr, asi nie je to „pravé orechové“. Aspoň nie z hľadiska priamych zahraničných investícií. Kto nechce robiť politickú nadprácu, ten vidí, že nateraz pripadá na jedného obyvateľa SR stále iba 700 USD zahraničných investícií, v ČR 2200 USD! Reálne (nie štatistické) zlepšenie môže nastať najskôr o rok. Európska komisia totiž priznáva, že ekonomika starého kontinentu naberie silu až ku koncu roku 2003. Vtedy by sa mal zdynamizovať ekonomický vývoj v Nemecku, ktoré vytvára 40 % hospodárskej aktivity štátov únie. No a Nemecko je najväčším obchodným a investičným partnerom Slovenska.

Tibor Bucha