Starať sa musíme i my, ale aj štát

Športovanie v Trnave je zatiaľ lacnejšie ako napríklad v Liptovskom Mikuláši

Až 12 športových zariadení vlastní mesto Trnava. Na týchto športoviskách môžu obyvatelia mesta i okolia športovať v rámci vrcholového športu, ale aj rekreačného. Mesto sa snaží športuchtivým spoluobčanom vyjsť v ústrety nielen objektmi, ale aj cenami za ich používanie. Doteraz sa v Trnave za hodinovú návštevu krytej plavárne Zátvor platilo 25 korún, deti do 15 rokov len 12 korún. Túto zľavu využívali aj dôchodcovia, ktorí navštevovali plaváreň vo vymedzených hodinách. Špeciálne ceny mesto poskytovalo materským a základným školám na povinný plavecký výcvik žiakov. Zaujímavé ceny určila správcovská organizácia športových objektov mesta Trnavy - Správa kultúrnych a športových zariadení napríklad aj v Mestskej športovej hale. Registrované športové kluby platili za jej prenájom od 340 do 390 korún za hodinu, ak išlo o tréningy detí. Za prípravu dospelých platili 560 korún. Ak si chceli niektorí neregistrovaní športovci prenajať halu, zaplatili za hodinu 840 korún. V porovnaní s inými prenájmami športových objektov v ostatných väčších aglomeráciách Slovenska, ide o veľmi prijateľnú sumu.

Chcú ich uchovať

Lenže ani v Trnave dnes nevedia povedať, či sa im podarí po januári udržať ceny na tejto úrovni. „V rozpočte sme počítali so zvýšením cieň elektriky, plynu, vody, ale nevieme, či nám to schvália. Ak sa nenájdu peniaze, môže sa to riešiť aj zvýšením nájomného pre športovcov. No v konečnom dôsledku o tom, ako to dopadne, rozhodne primátor mesta. V tomto roku sme nezvyšovali ceny za používanie športových objektov,“ vysvetlila pracovníčka Správy kultúrnych a športových zariadení mesta Trnavy M. Brestovanská. V roku 2001 mesto investovalo do prevádzky a údržby všetkých 12 športových objektov (plaváreň, športová hala, dve kúpaliská, zimný štadión, areál zdravia, tri športové areály, bikrosový areál, detské ihrisko a strelnica) 22 807 000 korún. Ide o ich priamy prínos do rozvoja športu v ich regióne.

Prím hokejistom

Takmer všetky mestské a obecné úrady sa snažia pomáhať miestnym športovým klubom. Výška ich podpory je rôznorodá, väčšinou sa odvíja od celkového rozpočtu toho-ktorého úradu. V Liptovskom Mikuláši napríklad miestny úrad intenzívne pomáha hokejistom. Hokejová liaheň mladých talentov z Liptova bola doteraz vždy bohatá a najmä úspešná. No v posledných rokoch i v tomto regióne do hokejových prípraviek robia nábor a nie výber. „Mesto sa nám snaží pomáhať, ako sa dá. Verím, že aj s ich pomocou sa náš hokej čoskoro dostane viac do popredia,“ priznáva riaditeľ HK 32 V. Škandera a dodáva. „Mesto nám nielenže prispieva na prevádzku a údržbu zimného štadióna, ale podporuje mládežnícky hokej tým, že 50 percent výťažku z predaja na ZŠ venuje práve na výchovu mladých hráčov.“

Okrem hokejistov sa takto podpora dostane aj krasokorčuliarom. Verejnosť za hodinu korčuľovania na štadióne zaplatí 20 korún. Mesto ešte má vo vlastníctve krytú plaváreň a plážový volejbal a U-rampu. Hodina na plavárni stojí 30 korún a obyvatelia L. Mikuláša platia o 10 korún menej. Zľavu majú dôchodcovia, ktorý za pobyt na plavárni zaplatia 20 korún. „Pre tréningy hokejistov a lyžiarov, ktorí sú organizovaní v miestnych kluboch, ako aj pre plavecký klub prenajímame plaváreň za symbolickú cenu - 5 korún. Okrem toho mesto vlastní aj posilňovňu, kde hodina pre dospelého stojí 30 korún a telocvičňu, ktorá sa prenajíma za 200 korún na hodinu,“ vysvetlila riaditeľka Verejnoprospešných služieb mesta L. Mikuláš B. Lisáková. Ani v Liptovskom Mikuláši nevedia, ako sa podarí mestu vykompenzovať všetky finančné navýšenia, ktoré ich čakajú od januára. „Prevádzka krytej plavárne mesto doteraz vyšla na 5,4 milióna korún, zimný štadión poňal 8,4 milióna. Gro z tejto sumy išlo na elektriku a výrobu pary. Takže, ak sa nám to v priemere zvýši o 40 %, pôjde o pekný finančný nárast. Žiadali sme navýšenie dotácii na prevádzku všetkých našich športových objektov. No stále nie je schválený rozpočet. Zárobky z predaja na zimnom štadióne sú asi na svojich maximách,“ dodala B. Lisáková.

Obyvatelia L. Mikuláša majú vďaka polohe a klimatickým podmienkam šancu športovať i mimo športových objektov. Lenže dnes už i táto šanca sa čoraz viac a viac zužuje. Ceny za používanie vlekov v okolitých lyžiarskych strediskách už boli upravované pred zimnou sezónou, či to tak bude aj počas nej, dnes si tiež nik netrúfa odhadnúť. No i tak denný lístok, ktorý sa často pohybuje okolo 500 korún, je pre miestnych lyžiarov, a nielen nich, pridrahý.

Určiť priority

Ak ľudia prestanú športovať, nebudú dbať o svoju fyzickú zdatnosť, zhorší sa ich zdravotný stav, a tým sa zníži ich príjem, životná úroveň a ohrozí sa celá ekonomika krajiny. Vytvorí sa začarovaný kruh, ktorý musí predovšetkým štát roztnúť a nájsť spôsob, ako pomáhať a rozvíjať šport. Lenže rovnako dôležitý je aj prístup samotných obyvateľov. „Pozrite sa do reštauračných zariadení. Koľko mladých ľudí je ochotných investovať denne do pobytu v týchto zariadeniach? Ak niekto zaplatí trebárs za pivo 30 či dokonca aj 50 korún, prečo sa mu vidí veľa zaplatiť za pobyt na plavárni či vo fitnescentre, v telocvični túto sumu? Národ sa musí naučiť správne investovať svoje peniaze. A zdravie je jednou z najlepších investícií,“ vyjadril sa riaditeľ bratislavského STARZ-u E. Kadnár. Hlavné mesto Slovenska má najvyššie ceny za používanie štátnych, ale aj súkromných športových objektov. Mesto doteraz nevie, či zachová aspoň doterajšie ceny za služby svojich športovísk. Napriek tomu práve v Bratislave sa začína rozmáhať pravidelné športovanie širokých más. Je to predovšetkým vec každého z nás, čo uprednostníme a čo budeme považovať za prioritné. Lenže pri nezdravých cenách za šport viacerí občania uprednostnia niečo iné a ak sa štát nepostará aspoň o čiastočnú reguláciu cien predovšetkým v zariadeniach, ktoré vlastní, doplatíme na to všetci.

Stela Geregayová