PF 2003

Politológovia predpovedajú na 2003. rok vojnové konflikty a ďalšie akty terorizmu. Rovnako ako astrológovia, ale tí ohlasujú navyše aj živelné pohromy. Nemenej temne vidia najbližší rok aj vplyvné svetové médiá. Správy o klonovaní človeka z minulého týždňa môžu byť začiatkom konca, t. j. postupnej likvidácie ľudských práv.

Keď sledujete správy zo sveta a z domova, tak ste síce informovaní, ale potlačení do pozície pešiaka. Konfliktov vojnových a príprav na nové nie je menej. Mierové riešenia sporov medzištátnych, národných, etnických, ale aj náboženských sú skôr výnimkou ako pravidlom. Zločinnosť a tiež bieda je všadeprítomná.

Napriek tomu všetkému a inému, čo človek vníma ako zlo či javy sociálne aj

ľudsky nespravodlivé a málokedy potrestané, tak dnes o polnoci si budeme

želať lepší rok, ako je ten odchádzajúci. Väčšinou vieme, nech sme doma

kdekoľvek, čo je dobré pre naše rodiny a blízkych, pre celý národ, štát a

vôbec ľudskú civilizáciu.

Opäť príde niekoľko hodín, v ktorých sa budeme presviedčať, že svet už

nemôže byť horší. V každom z nás pracuje strach. Vytrvale a čoraz silnejšie

v porovnaní s minulosťou. Strach z toho, že sa ho priamo dotknú vojny

alebo katastrofy s celým radom prívlastkov, ktoré vzídu z ľudskej hlúposti a

márnomyseľnosti.

Ak sme aspoň trocha korektní k sebe, tak sa neznížme k názoru, že všetko je

dané a mimo nášho vplyvu. Neverme, čo je do našich mozgov vtĺkané, že pomery

sú nemenné a zmeniteľné iba výnimočne. Aj keď nežijeme v rozprávke, tak musí

byť možnosť, ako svet dotlačiť do dimenzií prospešných aj väčšine, a nielen

elite.

Je najvyšší čas myslieť na svoje okolie a nezbavovať sa spoluzodpovednosti

za seba, za svoju rodinu, za priateľov a za svojich pracovníkov, resp.

partnerov, tobôž nie za svoju vlasť, ktorá sa stala „riadením osudu“ takmer

nežiaducim pojmom. Platí to aj o takom pojme ako česť, ktorá sa dá kúpiť na

každom rohu.

Sme v strese z toho, že vieme, čo by malo byť inak, lepšie a humánnejšie a

čoraz bližšie k proklamovaným ideálom. Sme kŕmení ako kačice predstavami o

blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti, vytváraných priemyslom filmového braku

a devastátormi ľudí v mase, v ktorej sme všetci a v každom momente bez

výnimky.

Svet je v kríze, i keď to politici nechcú priznať. Je pod tlakom, a keď

nedôjde k zmysluplnej komunikácii, tak bude ohrozený. Preto treba aj v tom

najsúkromnejšom súkromí sa správať voči sebe čestne a prijať

nanovo a za svoje vekmi osvedčené princípy života a spolužitia ľudí, najmä

však vzájomnú úctu a toleranciu.

Stále máme na to, ale aj čas byť lepšími. Vlastným pričinením, ale za záujmu

a s podporou svojho štátu. To väčšina nielen chce, ale aj po tom túži, a

zároveň si už treba vynútiť, či priam vytlieskať, aby boli chránené naše

práva a demokracia. Nekompromisne a tiež bez korekcií trebárs kvôli

nedostatku finančných zdrojov.

Aj naším problémom je neporiadok a „neprávo“, o ktorých si máme myslieť, a

mnohí sú aj presvedčení o tom, že sú normálne. Ak nechceme trpieť sebaklamom

a dostať sa na psychiatriu, byť kvalitnými farizejmi, ba poniektorí sa len

červenať pred sebou samými, tak sa musíme aj zajtra prebudiť s chuťou byť

človekom.

Ide len o to byť trocha lepší.

Peter Kasalovský