Medzi bohatými, no chudobní

Opatrenia vlády výrazne znížia spotrebu domácností

Desať rokov samostatného Slovenska je príležitosťou pre politikov, ekonómov i analytikov, aby vyslovovali prognózy, čo nás čaká. Tentoraz je to osobitne citeľné, pretože od vstupu do EÚ nás delí iba niekoľko krokov. Nielen podľa domácich odborníkov, ale aj zahraničných sme jednou z najperspektívnejších krajín v strednej Európe a aj najreformnejšou. Jedným dychom však varujú, že ešte pred vstupom do NATO a EÚ musíme vyriešiť mnoho problémov doma. Vládu čakajú ťažké úlohy v podobe zníženia rozpočtového deficitu, zvýšenia zamestnanosti, riešenie rómskej otázky, reformy súdnictva atď. Našu hospodársku politiku v rokoch 2001 až 2002 poznačili tzv. ekonomické balíčky sprevádzané neúspešnou snahou spojiť cieľ vysokého tempa rastu s uspokojivou mierou rovnováhy. Rok 2003 bude rokom reforiem, ktoré budú pre väčšinu bolestné. Už prvé týždne nového roka ukážu, či máme na to silu aj odolnosť. Dobrým signálom sú údaje o tempách rastu HDP - na úrovni 4,3 % v závere roka sme sa zaradili medzi najrýchlejšie expandujúce ekonomiky v strednej Európe. Hoci správy o rýchlom raste sú nepochybne pozitívne, keďže SR musí doháňať vyspelé krajiny západnej Európy, pohľad do jeho štruktúry ťahanej najmä spotrebou naznačuje, že dlhodobo tento trend udržateľný nie je. Zmeny sa dajú očakávať aj v tempe rastu ekonomiky. Prijaté opatrenia vlády výrazne znížia dynamiku reálnych miezd, a tým aj konečnej spotreby domácností. Analytici vysoké tempo rastu nepredpokladajú ani v konečnej spotrebe verejnej správy. Dôležitý tak bude vývoj investícií a najmä dynamika zahraničného dopytu, ktorá by vyšší rast HDP mohla zachrániť. Na európskom rebríčku hodnotenia bohatstva krajiny podľa výkonu ekonomiky (HDP na obyvateľa) zaostávame za priemerom únie o 53 %. O to viac úsilia teda musíme vynaložiť ešte pred naším vstupom do únie, aby sme dokázali odolávať konkurenčným tlakom. Hlavným ekonomickým problémom Slovenska je nezamestnanosť. Dosahuje totiž úroveň približne 20 % práceschopného obyvateľstva, čo nám „vyslúžilo“ v európskom meradle popredné miesto. Ak k tomu prirátame relatívne nízke príjmy a vysoké ceny, iba nás to utvrdzuje v presvedčení, že sa nám nežije práve najľahšie.

Eleonóra Bujačková