Personálny lízing aj u nás?

Jedni nebudú preťažení, a tí druhí nebudú bez práce

Nemusí to byť hneď materská dovolenka, stačí, že si zamestnanec zlomí ruku alebo ide na zložitejšiu operáciu. Jeho pracovné miesto je niekoľko týždňov, ba aj mesiacov voľné, kolegovia sú preťažení aktuálnymi záležitosťami, ktoré musia spracovať a jeho samotného časť roboty „počká“. Pritom je možné, že niekto iný beznádejne hľadá zamestnanie, voľných miest však niet. Východiskom môže byť personálny lízing. Zamestnávateľ sa spojí s personálnou agentúrou, a tá na potrebný čas prenajme človeka s potrebnou kvalifikáciou, so skúsenosťami a zručnosťami. Získavajú všetci. Práca je urobená, zamestnávateľ ani kolegovia neprítomného sa nestresujú, nezamestnaný našiel uplatnenie. Takto nejako to funguje, avšak s mnohými obmedzeniami, keďže legislatíva SR pojem personálny lízing zatiaľ nepozná. Takéto zamestnávanie a prenajímanie pracovnej sily, ktorá po celý čas zostáva zamestnancom personálnej agentúry, by malo byť jedným zo spôsobov, ktoré presadzuje nové vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasná právna úprava, podľa ktorej agentúry postupujú, ich totiž vo využívaní personálneho lízingu dosť brzdí. „Doteraz musíme kontrakty so zákazníkmi uzatvárať na fiktívne

zmluvy o dielo,

pretože nie je právny rámec, ktorý by umožňoval uzatvárať skutočné zmluvy o prenájme pracovnej sily tak, ako je to bežné vo vyspelých európskych krajinách,“ hovorí Jana Lančaričová, spolumajiteľka personálnej a servisnej agentúry Svetom v Dubnici nad Váhom, ktorá sa už sedem rokov špecializuje najmä na kvalifikovaných strojárov. „Personálny lízing robíme ako krátkodobé brigády, ktoré nepresahujú 300 hodín ročne,“ informuje Viera Faškertová z personálnej agentúry Jobs Bratislava. Formou personálneho lízingu sprostredkúva táto agentúra najrozličnejšie práce krátkodobého charakteru. Bývajú to pokladníci do predajní, rôzne jednoduché práce vo výrobe, sťahovanie, pomocné práce. Zamestnávateľov dokážu obyčajne uspokojiť, záujemcov o pracovné miesta je totiž oveľa viac ako tých, čo miesta ponúkajú. Pre ľudí, ktorých krátkodobo „prenajmú“ v rámci brigády, býva táto práca obyčajne aj šancou nájsť si trvalejšie pracovné miesto, ak sa osvedčia. „Pri personálnom lízingu postupujeme podľa tých paragrafov Zákonníka práce, ktoré hovoria o dočasnom pridelení zamestnanca k inému zamestnávateľovi,“ hovorí Dana Dufková z personálnej agentúry Štart Slovensko Bratislava. „Spôsobuje to však isté obmedzenia, ktorým sa netešíme,

nedá sa využiť

flexibilita pracovnej sily tak, ako by to bolo možné. Preto by bolo veľké plus, keby sa personálny lízing jasne upravil, možno aj osobitným zákonom,“ dodáva. Ľudí prenajímajú hlavne do administratívy, na pomocné práce, hlavne sezónne, ak firma chce niekoho dočasne na výpomoc. Zmluvy uzatvárajú na čas, ako je dohodnutá práca v príslušnej firme. „Nemáme toľko ponúk, že by sme mohli ľudí plynulo presúvať z jednej firmy do druhej,“ vysvetľuje D. Dufková. „Ale aj keby sme mali, nie je to v súčasnosti podľa platného Zákonníka práce možné.“ Personálny lízing funguje u nich v podstate tak, že sa ľudia zaevidujú u nich do databázy a keď sa naskytne

vhodná práca,

kontaktujú ich a ponúknu im ju. Právne kroky upravujúce personálny lízing by privítali aj v agentúre Svetom: „Ako dôveryhodná firma nemáme záujem balansovať na hrane zákona,“ hovorí J. Lančaričová. V súčasnosti má ich agentúra 150 pracovníkov v ČR aj v SR. Iste je charakteristické, že záujem o personálny lízing prejavujú hlavne firmy so zahraničnou majetkovou účasťou. „V Európe je tento spôsob zamestnávania bežný a má vzostupnú tendenciu,“ dopĺňa J. Lančaričová. „Pre zamestnávateľov má totiž nesporné výhody. Je to predovšetkým flexibilita množstva a profesijnej skladby dohodnutých pracovníkov. Pomocou personálneho lízingu sa dajú riešiť

sezónne výkyvy

v potrebe pracovníkov. Pritom personálna agentúra, ktorá sa zaoberá predovšetkým náborom a výberom pracovných síl, je na to marketingovo pripravená a jej metódy výberu sú prepracovanejšie.“ Návrh novely Zákonníka práce už s prenajímaním pracovníkov ráta v tom, že si vyžaduje rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami „dočasne pridelenými“ v porovnaní s ostatnými zamestnancami. Výška mzdy, ktorú bude vyplácať sprostredkovateľská agentúra, musí byť porovnateľná s výškou mzdy ostatných zamestnancov v užívateľskom podniku, ostatné povinnosti bude plniť voči zamestnancom užívateľský zamestnávateľ rovnako ako k ostatným zamestnancom, hovorí sa v návrhu novely. Je zrejmé, že ak na to nadviaže aj nový zákon o zamestnanosti, umožní tým väčšiu flexibilitu v zamestnávaní a viac spokojnosti - jedni nebudú preťažení a druhí bez práce.

Zuzana Krútka