Rast HDP alebo inflácia?

Wim Duisenberg, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) včera počas vystúpenia na pôde Európskeho parlamentu podporil informácie, ktoré už dlhší čas kolujú na finančných trhoch. ECB možno tento štvrtok zníži základnú úrokovú sadzbu, ktorá v súčasnosti dosahuje úroveň 3,25 %.

Zníženie sa čaká

Počas posledného zasadnutia ECB (7. novembra), na ktorom sa rozhodovalo o zmene úrokovej politiky, sa guvernéri centrálnych bánk dohodli na zachovaní vtedajších sadzieb z odôvodnením pretrvávajúcich inflačných rizík. „Banková rada rozsiahlo diskutovala o vysokej neistote okolo budúceho rastu a jeho dôsledkom pre strednodobé inflačné očakávania. Nakoniec prevážil názor nechať úrokové sadzby bez zmien,“ povedal Duisenberg po zasadnutí 7. novembra. Už vtedy šéf ECB upozornil, že zníženie sadzieb sa dá očakávať do konca tohto roka.

V utorok pred Výborom pre ekonomické a menové záležitosti Európskeho parlamentu Duisenberg povedal: „Od posledného zasadnutia sa potvrdilo, že inflačné tlaky sa zmiernili, zatiaľ čo riziká zhoršeného ekonomického rastu v eurozóne nezmizli.“ Inflácia sa v poslednom čase priblížila k hranici 2 %, ktorú si ECB stanovila ako svoj strednodobý cieľ. Podľa predbežnej správy z minulého týždňa sa cenová hladina v eurozóne meraná indexom (HICP) znížila v novembri na 2,2 % z októbrových 2,3 %.

Druhým ekonomickým ukazovateľom, na ktorý pri realizácii menovej politiky kladie veľký dôraz ECB, je peňažná zásoba (nazývaná tiež M3). Jej rast naznačuje, že inflačné tlaky neustávajú. V posledných mesiacoch tempo rastu peňažnej zásoby v eurozóne klesá (7,3 za október), stále však prevyšuje stanovený cieľ ECB (4,5 %). Podľa včerajšieho vyjadrenia šéfa ECB zvýšená peňažná zásoba je následkom neistoty na finančných (najmä akciových) trhoch, keď investori presúvali svoje prostriedky do viac likvidnejších aktív.

Jedna politika

Duisenberg sa pri včerajšom prejave nevyhol ani otázke menovej politiky v eurozóne, ktorá zastrešuje 12 národných vlád, 12 fiškálnych politík. „Jednotná menová politika nemusí byť vždy výhodná pre všetky strany, ale my nemáme na výber. Máme jednu menu, preto jednoducho nemôžu existovať regionálne menové politiky,“ podotkol šéf ECB. Ekonómi už viackrát upozorňovali, že súčasná menová politika ECB je pre niektoré krajiny viac a pre niektoré krajiny menej výhodná, čo môže viesť k rozporom.

Najviac sa však očakávalo vyjadrenie Duisenberga k ekonomickému rastu a fiškálnej konsolidácii v eurozóne. Podľa prezidenta centrálnej banky nie je vylúčená konsolidácia verejného sektora a hospodársky rast krajiny. Ako príklad včera spomenul Írsko a Holandsko, ktoré v minulosti prešli s vysokých deficitov štátnych rozpočtov do prebytkov a zároveň dosahovali v Európe najväčšie prírastky HDP.

Prezident ECB na záver pripomenul, že rozhodnutia ECB nemožno prirovnávať k rozhodnutiam amerického FED-u, ktorý redukciou sadzieb reaguje na úplne iné problémy, ako má európska ekonomika.

Marcel Laznia