Záujem dostať vyšší dôchodok

Reforma získava nové kontúry, len financovanie je otázne

Pri mesačnom príjme 15-tisíc Sk, 10-percentnom odvode z neho do kapitalizačného systému po obdobie 40 rokov, s valorizáciou 2 %, pri priemernej inflácii 2,5 % a priemernom 6-percentnom zhodnotení vkladu na osobnom účte, bude dôchodok občana 19 572 Sk, čo je reálne súčasných 12 520 Sk. Na včerajšej konferencii venovanej dôchodkovej reforme to demonštroval minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník. Deklaroval zároveň, že sa drží ambície naštartovať reformu od 1. januára 2004, aj keď pripustil, že mierny časový sklz je možný. Princípy, na ktorých by mala reforma stáť, má dnes ministerstvo jasné a vo forme zákona ich začiatkom budúceho roka predloží vláde SR. Minister predpokladá ukončenie legislatívneho procesu ku koncu prvého polroka 2003. Hlavným dôvodom reformy je neudržateľnosť financovania starobných dôchodkov priebežným spôsobom, najmä vzhľadom na demografický vývoj. Čo nové by teda mala reforma priniesť do dôchodkového systému oproti tej, ktorú pripravovalo predchádzajúce vládne zoskupenie? Tri piliere - priebežný, kapitalizačný a doplnkový - zostanú zachované. Hlavná a podstatná bude funkcia kapitalizačného piliera, v ktorom si budú pracujúci povinne šetriť na svoje budúce dôchodky. Povinnosť sa však týka iba nových účastníkov dôchodkového systému. Súčasných dôchodcov sa reforma netýka vôbec a pracujúci si budú môcť slobodne vybrať, či prejdú do kapitalizačného systému (aj s uznaním toho, čo dosiaľ do systému vložili) alebo zostanú v priebežnom systéme. Ten bude naďalej fungovať na princípe solidarity. V budúcnosti sa z neho budú vyplácať najmä dôchodky ľudí, ktorí mali nízke alebo žiadne príjmy a sú odkázaní na redistribúciu a solidaritu. Minimálny dôchodok, ktorý im bude štát garantovať, sa bude pohybovať na úrovni asi 25 % priemernej mzdy. Čiastočne bude na výplatu z tohto piliera odkázaná aj ďalšia skupina - tých, čo síce boli v systéme zapojení dostatočne dlhý čas, ale vzhľadom na nízke príjmy nestihli na svojom osobnom účte v kapitalizačnom pilieri naakumulovať toľko, čo by stačilo na adekvátny dôchodok. Im bude štát garantovať minimálny dôchodok vo výške asi 40 % priemernej mzdy. Zatiaľ nie je stanovené, koľko percent si budú ukladať na osobné účty. Ako povedal Ivan Švejna, generálny riaditeľ Sekcie sociálneho poistenia MPSVR SR, pracovník si bude môcť zvoliť sumu, ktorú bude ukladať na účet, pričom stanovená bude jej minimálna výška. Tým, ktorí budú chcieť sporiť viac, bude slúžiť dobrovoľné dôchodkové sporenie a poistenie (3. pilier), kde sa však predpokladá vnesenie nových, jasnejších pravidiel. Dôchodkový systém má vydržať desaťročia i storočia a musí teda byť stabilný a odolný proti zmene vonkajších, napríklad demografických faktorov. Mal by zabezpečiť maximalizáciu výšky dôchodku, zároveň však musí poskytnúť maximum bezpečnosti. Ráta sa aj s tým, že bude univerzálny pre všetkých ekonomicky činných občanov. Presadiť tento zámer však iste nebude celkom jednoduché - chce to presvedčiť rezorty armády a bezpečnosti, že nový dôchodkový systém im dá viac ako starý, ktorý ich zvýhodňuje oproti iným skupinám pracujúcich. Ako povedal štátny tajomník MPSVR SR Michal Horvát, práve bezpečnosť je predpokladom úspešnosti reformy. Pretože ročne pôjde o desiatky miliárd korún, ktoré občania budú poukazovať na svoje účty vo viere, že im to zabezpečí slušnú životnú úroveň v starobe, je nevyhnutné stanoviť veľmi prísne pravidlá ich spravovania. Teda: náročné kritériá na udelenie povolenia pre činnosť v oblasti administrácie a správy majetku. Pravidlá na rozloženie rizika pri investovaní budú prísnejšie ako pre komerčné poisťovne, podielové fondy či doplnkové dôchodkové poisťovne. Bude nevyhnutné doriešiť dohľad nad druhým i tretím pilierom a štát bude musieť garantovať minimálny dôchodok pre prípad nízkeho či záporného zhodnotenia prostriedkov na osobnom účte v kapitalizačnom pilieri.

Pretože do priebežného piliera bude prúdiť menej financií ako doteraz a jedným z princípov reformy je nesiahať na doterajšie záväzky, z niečoho bude nevyhnutné tento výpadok vykryť. Hovorí sa o 500 až 1000 mld. Sk, aj keď nie naraz. Okrem prostriedkov z privatizácie SPP (63 mld. Sk) prichádzajú do úvahy ešte verejné financie - ako však, keď sú v deficite?

Zuzana Krútka