Ceny sa zmenili k horšiemu

Chcela by som vysloviť uznanie pánovi Johnovi H. Goodishovi, že svojím názorom na zvýšenie ceny elektrickej energie má záujem o budúcnosť Slovenska. Zahraničné ekonomické časopisy zaradili

Slovenské elektrárne k najziskovejším podnikom, takisto aj elektrárenské podniky v Česku. Tento vývoj potvrdzuje aj rast miezd v energetike, ktorý môže byť len výsledkom dobrej ekonomickej situácie podniku.

Zvýšenie ceny zaplatí vždy spotrebiteľ, ktorý používa elektrickú energiu na svietenie či teplo a teplú vodu, ale zaplatí aj výrobcom, ktorí objektívne zvýšené náklady premietnu do ceny výrobku alebo služieb.

Spotrebiteľ, občan, aby vládal zaplatiť všetky zvýšenia cien, musí niekde usporiť. Zvýšenie ceny elektrickej energie bolo odvodené z nákladov a primeraného zisku. Nemali by šetriť aj Slovenské elektrárne, keď musí každý občan? Navyše, keď niektoré investičné náklady si platia obce, napríklad výmenu transformátora po takmer 50 rokoch musela hradiť naša obec z bankového úveru. Na racionálnej spotrebe elektrickej energie pre maloodberateľov, ale i veľkoodberateľov, by mali mať záujem aj výrobcovia, určite by sa dali obmedziť výkyvy v spotrebe a elektrická energia by sa nemala stať komfortom tretieho tisícročia.

Obdobne ako zvýšenie ceny elektrickej energie sa od 1. januára 2003 má zvýšiť cena za vodu a stočné. Opätovne sa pozabudlo, že aj v tomto odvetví by sa mohlo šetriť, napríklad pri urýchlení opráv prasknutých

potrubí (niekedy niekoľko dní obchádzam jamu plnú vody a rozmočenú pôdu) či hľadaní významných strát vody na ceste k vodomeru. Zatiaľ sú to všetko štátne podniky, možno by sa hľadanie zníženia skutočných

nákladov v štátnych podnikoch oplatilo štátu vykonať pre svojich občanov. Viem, že rast cien bude pokračovať, ale treba, aby aj občan pochopil, že za viac peňazí dostane viac, malo by sa aj niečo skutočne

vykonať. Napríklad na pošte platím čoraz viac za poštové zásielky, balík a podobne, avšak v rade pred priehradkou stojím rovnako dlho, list dostane adresát tak ako predtým a pre ostatné zásielky treba

ísť na poštu, skoro tak ako predtým. Rada by som upozornila aj na zvýšenie cien cestovného na železnici. Po dlhšom čase som cestovala rýchlikom, i keď dávam prednosť autobusom. Po nastúpení do vlaku som sa niekoľkokrát informovala, či som naozaj v rýchliku alebo v osobnom vlaku. Za mojich študentských čias vôňa i špina v rýchliku bola tá istá... Nič sa nezmenilo, len cena cestovného lístka. Budem povďačná všetkým, ktorí chcú pre hospodárenie tohto štátu niečo konkrétne aj urobiť!

Emília Tóthová

Košariská