Doplácame na náš stereotyp

Hľadáme finančné zdroje vonku, a tie doma nevidíme

Pred niekoľkými dňami sme informovali o možnostiach využívania Dunaja ako vodnej cesty, z ktorej plynú príjmy z turistiky. Dunaj ako významná európska vodná cesta poskytuje takéto možnosti, ktoré dosiaľ Slovensko veľmi málo využíva. Bratislava, ba ani žiadny iný prístav na Dunaji nie sú kapacitne tak vybavené, aby mohlo na brehu pristáť viac osobných lodí s turistami, ktorí by na brehu minuli svoje peniaze zarobené v zahraniční. A tak bez možnosti pristátia turisti odchádzajú aj so svojou kúpnou silou dolu po rieke do Maďarska, kde si na rozdiel od Slovenska môžu vyberať z bohatej ponuky. Na príčiny a dôsledky tohto stavu sme sa spýtali kapitána Vladimíra Nováka, ktorý v Štátnej plavebnej správe má na starosti vodné cesty a prístavy. Nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. V prvom rade chýba to najpodstatnejšie, a to je trhové prostredie. K nemu sa pridružuje ťažkopádnosť legislatívy, pretrvávajúca nedôslednosť v územnom plánovaní a problémy pasového a colného vybavenia cestujúcich poznamenané podmienkami prechodného obdobia prístupu k Schengenskej dohode. Možnosti

žiť z turistiky

má nielen Bratislava, ale aj Devín, Komárno či Štúrovo, v tom celé Podunajsko, ktoré v pobrežnom páse až do 70 km je už viac ako jedno desaťročie propagované aj na medzinárodných trhoch agentúrou sídliacou vo Viedni die Donau a podnikateľmi, ktorí majú záujem o ekonomické zhodnotenie vodnej cesty. Chybou v trhovom prostredí je fakt, že vďaka politike štátu a procesu privatizácie sa osobné prístavisko Danubius v Bratislave dostalo do vlastníctva prepravnej lodnej spoločnosti (SPaP). Vo svete je raritou, aby prístavné služby poskytovala prepravná spoločnosť. Nemenej dôležitým faktorom, ktorý komplikuje využitie Dunaja a ďalších vodných ciest aj pre turistiku je to, že rieky patria do kompetencie ministerstva pôdohospodárstva, ktoré na vodných tokoch presadzuje v prvom rade svoje záujmy. Hospodárske zámery s vodnými tokmi majú navyše aj energetici a až potom prichádza na rad využitie vodných tokov ako

dopravných ciest

a v rámci neho, v súčasnosti až niekde na konci, je osobná lodná plavba. Klbko zamotaných problémov dotvára colné a pasové vybavovanie cestujúcich. Osobný prístav je deklarovaný ako hraničné pásmo, v ktorom platia osobitné pravidlá. Od čias „pádu železnej opony“ sa v osobnom prístavisku máločo zmenilo. V období prístupového procesu k Schengenskej dohode, ku ktorej by sme mali pristúpiť do dvoch rokov od vstupu do Európskej únie, sme nezľavili ani z jednej tvrdej požiadavky a turistov prichádzajúcich na luxusných lodiach podrobujeme prehliadke podobne ako utečencov z krajín sužovaných vojnami alebo hlbokou hospodárskou krízou. Tri roky pred očakávaným prístupom k Schengenskej dohode akoby stále nebolo možné vykonávať pasovú a colnú

kontrolu diskrétne

priamo na luxusnej osobnej lodi ihneď po jej zakotvení a radšej zdokonaliť dohľad nad kotviacimi loďami, teda činnosť, ktorú sa aj tak v krátkom čase budeme musieť naučiť dokonale robiť. A tak kým dopravná aktivita na Dunaji stúpa, pre cestovný ruch na Slovensku zostáva táto dôležitá dopravná tepna stále málo využitá. Luxusné lode so solventnou klientelou môžu vystúpiť na bratislavský breh Dunaja, len ak dostanú povolenie pristáť na niektorom z pontónov v označenom hraničnom pásme. Ďalšie pontóny (jeden pri boteli Gracia, druhý pri boteli Fairway) sú na tento účel nepoužiteľné. Počet lodí rastie a zvyšuje sa aj ich veľkosť. Kapacitné možnosti osobného prístavu Danubius zostávajú bez zmeny. Dĺžka starých lodí siaha do 80 metrov a tejto dĺžke boli prispôsobené aj pontóny. Ich poloha zostala a dĺžka lodí sa zvýšila v súčasnosti až na 125 metrov. Veľa z lodí sa práve pre obmedzené možnosti osobného prístaviska v Bratislave, ale aj nezladené osobné a skupinové záujmy zúčastnených strán nezastavia a jednoducho spolu

s devízami odplávu

dole po Dunaji. Čo na to ministerstvo financií, pod ktoré patrí aj colná správa, a ministerstvo hospodárstva, ktoré by malo mať záujem aj o príjem z turistiky z rieky, ktorá už veky preteká našou krajinou?

Rudolfa Vallová