Firmy a korupcia

Hospodárske prostredie v strednej a vo východnej Európe sa v uplynulých troch rokoch výrazne zlepšilo. Jedným z najväčších problémov východoeurópskych podnikov však aj naďalej ostáva korupcia, hoci Európska banka pre obnovu a rozvoj vo svojej správe o tranzitívnych ekonomikách v roku 2002 pripúšťa isté zlepšenie aj v tejto oblasti.

Kým v roku 1999 pravidelne platilo úplatky 31 percent firiem podnikajúcich v kandidátskych krajinách, na Balkáne a v bývalých sovietskych republikách, v tomto roku sa pomer znížil na 26 percent. Hodnota úplatkov sa zúžila z 2 percent na 1,6 percenta z obratu firiem. Tieto údaje vychádzajú z prieskumu v 6000 firmách regiónu.

Podľa ekonóma Európskej banky pre obnovu a rozvoj Martina Raisera najväčší pokrok v boji s korupciou zaznamenali v Českej republike, Macedónsku a Estónsku, aj pokiaľ ide o výšku zaplatených úplatkov a ich pomer k obratu firiem. V Poľsku a Rumunsku sa naopak podiel úplatkov na obrate zvýšil z 0,7 percenta na 1,2 percenta. Na Slovensku štúdie zaznamenali mierne zhoršenie v oboch ukazovateľoch.

Pokiaľ ide o čas, ktorý musia podniky stráviť vybavovaním na úradoch, vzorovým príkladom je aj v tomto smere Česká republika. Za uplynulé tri roky sa tu skrátil čas nevyhnutný na vybavovanie o polovicu na 2,5 percenta z celkového pracovného času. V Poľsku a Rumunsku tento čas predstavuje 9,5 percenta. Najväčšia byrokracia z krajín strednej a východnej Európy vládne v Albánsku.

Situácia sa podstatne zlepšila i v daňovej oblasti. V kandidátskych krajinách, nevynímajúc Slovensko a Litvu, sa tak podiel obratu, ktorý firmy nahlasujú na daňové úrady, zvýšil na 90 percent.

(TASR)