Potvrdí sa Kto hľadá nájde?

Hľadajú sa zbrane hromadného ničenia. Značka: Irak

Po šiestich dňoch inšpekcií zo strany zbrojných inšpektorov OSN v rôznych irackých zariadeniach, dokonca aj v jednom z palácov Saddáma Husajna, sa výsledok ich pátrania rovná nule. Ani stopa po predpokladanom smrtiacom arzenáli. Zatiaľ. V krajine väčšej ako Nemecko, poznačenej horami na severe, púšťami a polopúšťami na juhu a západe a stepami a veľkými močariskami na východe sa dá ukryť všeličo a podľa údajov amerických a britských tajných služieb režim irackého diktátora určite vlastní a ukrýva chemické, biologické a možno aj jadrové zbrane hromadného ničenia a zatajuje dôkazy o ich vývoji a existencii. V horách na severe krajiny, kde žije kurdské obyvateľstvo, Saddám Husajn nemá veľký vplyv, takže ak naozaj ukrýva zbrane, zbrojné systémy a tajné laboratóriá, musí to robiť v púštnych oblastiach, v podzemí alebo vo forme akejsi „pridruženej výroby“ to všetko musel rozmiestniť medzi obyvateľstvo v mestách a na vidieku. Rovné púštne oblasti sú ako otvorená kniha pre špionážne satelity či bezpilotné lietadlá, ktoré by rýchlo zistili akúkoľvek väčšiu stavbu, továreň či systematické podzemné práce. Disperzia zakázanej zbrojnej výroby medzi obyvateľstvo je však vysoko riziková z hľadiska možného rozšírenia vírusov (ak existujú) a, pravdaže, aj prezradenia, lebo čím viac ľudí pozná tajomstvo, tým je ono menej tajomné. Núka sa preto otázka, kde vlastne Saddám tajné zbrane ukrýva?

Odpoveď a dôkazy, po ktorých túži svet, by mali dať zbrojní inšpektori, ktorý v továrňach, palácoch, jadrových strediskách atď. vo dvoch misiách pátrajú po dôkazoch o spornom arzenáli. Iračania sa zatiaľ „nestavajú na zadné“, inšpektorom vychádzajú v ústrety občas až podozrivo ochotne. Jediné, čo kritizujú, je údajné podriadenie sa inšpektorov „nátlaku a vydieraniu“ zo strany USA, čo má viesť k tomu, aby sa inšpekčné tímy premenili na „oko, ktoré bude sliediť po cieľoch, čo nie sú uvedené v rezolúcii BR OSN“. Čiže inšpektori majú hľadať nenájdené, akúkoľvek zámienku, ktorá by oprávnila ozbrojené zásahy a zmenu režimu v Iraku.

Pravdaže, inšpektori svoju medzinárodnú nestrannosť a nezaujatosť bránia. Aj napriek tomu, že americký prezident George W. Bush v pondelok napríklad vyzval šéfa inšpektorov Hansa Blixa, aby postupoval dôraznejšie a tvrdšie, lebo iracká spolupráca nie je povzbudivá. Blix odmietol. Americký šéf diplomacie Collin Powell však včera vyhlásil, že so začiatkom a doterajším priebehom inšpekcií je spokojný. Dobre vie, že inšpektori na finalizáciu svojich zistení majú ešte niekoľko týždňov a že ešte to najťažšie na preskúmanie ich len čaká. Napríklad skúmanie dokumentov a výsluchy odborníkov, ktorí v minulosti na zbrojných programoch pracovali. Americký minister obrany Donald Rumsfeld verí, že zbrane nie sú iba akousi chimérou a v utorok verejne vyhlásil, že USA a Veľká Británia vedia, že Irak zbrane hromadného ničenia má. Pevnosť tejto viery sa opiera o spomínané dlhodobé výzvedy tajných služieb. Ich zistenia sú však prísne tajné, na verejnosť nepreniknú, iba na stoly najvyšších vojenských a politických štábov, a preto, pre svoju nekontrolovateľnosť, sú aj ľahko spochybniteľné. Jediným spôsobom - medzinárodne akceptovateľným - ako dokázať pravdivosť poplašných tamtamov špionážnych zistení, by bolo ich potvrdenie zo strany inšpekčných tímov OSN. Tie svoje finálne zhrnutia o inšpekciách predstavia až koncom januára.

O niečo skôr, už v túto nedeľu, musí svoje svedectvo podať Saddám Husajn. Do 8. decembra mu totiž rezolúcia ukladá povinnosť, aby predložil jasnú a kompletnú správu o svojich zbrojných programoch a o úrovni odzbrojovania. Ak Saddám prizná, že odzbrojuje, to akoby sa priznal, že tie zbrane naozaj má alebo mal. Ak sa k ich vlastníctvu neprizná, čo je pravdepodobné, inšpektori si musia popľuť do dlaní a hľadať to, čo podľa tajných služieb určite existuje. Stovky ton chemických zbraní, prostriedky na výrobu biologických zbraní (podozrenie je minimálne z pestovania vírusu pravých kiahní) a aktívny jadrový program. Zapotia sa pri hľadaní a možno naozaj nič nenájdu. Čo potom? Ospravedlní to nátlak Západu na Irak? Vôbec. Lebo podľa amerických predstaviteľov to bude znamenať iba to, že sa zbrane podarilo Saddámovi dobre schovať. Summa summarum, (západné) tajné služby sa nikdy nemýlia. Profesionálne zlyhať môžu iba zbrojní inšpektori, ktorí nič nenájdu. Neschopáci.

Ale to by situáciu okolo Iraku a jeho režimu vôbec neriešilo. Len by sa celá vec vrátila na začiatok sporu, a pretože je neželateľné, aby Irak mal pravdu (a Západ utrpel hanbu), možno sa „pravda“ bude opäť hľadať v zákopoch irackých púští...

Iaromír Novák