Čo je za znížením sadzieb?

Po viac ako roku Európska centrálna banka (ECB) pristúpila k dlhoočakávanému kroku a znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu. Oddnes sa tak hlavná refinančná sadzba nachádza na úrovni 2,75 %. Akciové trhy v Európe privítali rozhodnutie s nadšením, spoločnou európskou menou však posun v sadzbách príliš nepohol.

V posledných týždňoch sa čoraz častejšie vyostrili diskusie o nastavení úrokových sadzieb v eurozóne, ktoré kontroluje práve ECB. Ekonómi, analytici, ale aj politici kritizovali politiku strážca eura, ktorý už viac ako rok neznížil sadzby a za príklad mu dávali americkú centrálnu banku (FED). Veď práve tá za obdobie dvoch rokov znížila svoju jednodňovú úrokovú sadzbu celkovo 12-krát z hodnoty 6,5 % až na súčasnú úroveň 1,25 %. FED sa týmto spôsobom snažil oživiť americkú ekonomiku, ktorú v posledných rokoch postihla stagnácia a neskôr dokonca aj recesia.

Kým FED znižoval počas dvoch rokov úrokovú sadzbu až 12-krát, ECB tak za ten istý čas urobila len 5-krát. Dôvodom bol vývoj cenovej hladiny v eurozóne. Menová politika ECB je postavená na dvoch pilieroch. Prvým je vývoj inflácie a druhým peňažná zásoba (M3). Strednodobým cieľom ECB je udržať infláciu v eurozóne meranú indexom (HICP) pod 2 %. Tomuto cieľu podriadila banka úplne všetko, dokonca aj rast HDP. FED naproti tomu sleduje aj vývoj HDP. Pozícia americkej centrálnej banky je však jednoduchšia v tom, že stojí proti jednému fiškálnemu centru (federálnej vláde), kým jej európsky náprotivok musí svoju menovú politiku koordinovať až s dvanástimi vládami.

Neochota ECB upravovať sadzby smerom dole po vzore FED vyvolala veľkú kritiku. Prakticky každým mesiacom sa kritické hlasy ozývali čoraz hlasnejšie. Najviac sa v tomto smere angažovali politici „ekonomicky vyspelejších“ krajín eurozóny. Francúzsko, Taliansko, ale najmä Nemecko značne trpia súčasnou menovou politikou. Podľa ekonómov úrokové sadzby ECB na dnešnej úrovni vyhovujú krajinám ako Írsko, Grécko, Španielsko, ktoré vykazujú vysoké prírastky HDP.

Vzhľadom na ekonomickú mizériu európskych „velikánov“ bolo len otázkou času, kedy sa ECB podvolí ich tlakom. Veď v júni tohto roka, keď inflácia v eurozóne dosiahla historicky najlepšie úrovne (1,8 %), ECB sadzby neznížila. Prezident ECB Wim Duisenberg vtedy povedal, že „riziko rastu cien v strednodobom horizonte stále pretrváva“. Tento týždeň ten istý prezident ECB povedal, že „inflačné tlaky sa zmiernili“. Inflácia v novembri podľa predbežných výsledkov dosiahla úroveň 2,2 %.

Marcel Laznia