Je šport jedným z luxusov života?

Slovensku hrozí veľký úbytok športujúcich detí čo ovplyvní zdravie národa

„Fakt neviem čo budeme robiť,“ povzdychla si pani Hana, ktorá priviezla syna na hokejový tréning. Už niekoľko dní s manželom prehodnocujú a počítajú peniaze. „Máme tri deti. Všetky športujú. Dvaja synovia hrajú hokej, dcéra sa venuje gymnastike. Mesačne platím za nich 4300 korún. Teraz nám prišla nová zálohová faktúra za byt o vyše 2000 korún vyššia. A to ešte nepočítam, čo budeme od januára platiť za plyn, elektriku. Neviem, či nám zvýšia nejaké peniaze na to, aby sme deti mohli ďalej podporovať v športe. Lebo to nie je len poplatok za tréning. Ak kluby zvýšia poplatky, tak to nezvládneme,“ vysvetlila situáciu pani Hana. Jej dilema, či bude mať na športovanie detí, trápi viacerých rodičov. „Nákup výstroja pre oboch synov ma vyšiel 100 000 korún, a to mám výhodu v tom, že mladší môže niektoré veci zdediť po staršom a veru ani jeden nemá všetko nové. Za staršieho platím mesačne za tréning 2700 korún, za mladšieho 1200. K tomu treba pripočítať dopravu, stravu. Manželka, ak chceme, aby chlapci stíhali všetky povinnosti, nepracuje, lebo sa im venuje. Možno túto sezónu nám ešte nezdvihnú poplatky v klube, ale čo bude po sezóne? Neviem, či uživím rodinu pri týchto nákladoch,“ pripojil sa pán Jozef. „Ak nám mesto nezvýši poplatok za prenájom štadióna, nebudeme zvyšovať ani my ceny pre deti,“ sľubuje dnes viceprezident HC Slovan Bratislava M. Krajči.

Miliónový tenis

Obdobné problémy majú aj rodičia, ktorých deti hrajú tenis. Hodina tréningu v hale stojí teraz okolo 1000 korún. Podpora mladých tenistov u nás je len zo strany rodičov. „Zväz má svojich vyvolených mladých hráčov, ktorých podporuje, ale nemyslím si, že sú to talentované deti. Ak chcete, aby sa vaše dieťa uchytilo v tenise, musí investovať rodič. A sú to ročne až šesťmiestne sumy. Zväz zaujíma tenista iba vtedy, keď sa presadí sám,“ myslí si pán Vladimír, ktorého dcéra sa venuje tenisu. „Moja dcéra cez zimu trénuje v troch halách. V Bratislave sa nedá, aby hrala v jednej. Národné tenisové centrum - tam by mohla hrať, ale to je len pre pár vyvolených. Do jej tenisového rastu sme investovali už veľa peňazí. Ak chce preraziť vo svete, musí veľa trénovať, ale aj hrať vonku turnaje. Ide to na naše náklady. Zväz by nám mal dať 35-tisíc na jej tréning na sezónu, no to stačí len na tri týždne. Ak nám haly začnú zvyšovať platbu za tréningy úmerne so zvyšovaním všetkých cien, tak pošlem dcéru aj s trénerom trénovať do Španielska či USA, lebo tam ma pobyt vyjde lacnejšie ako v Bratislave,“ rozhodol sa pán Kamil, ktorého dcéra patrí medzi najlepšie dorastenky v Európe.

Problém všetkých

Cena za športovanie sa dotkne aj bežného obyvateľa. V Bratislave za pobyt na plavárni Pasienky zaplatíte dnes 55 Sk, a pritom bazén je v podstate pre verejnosť voľný len 2 hodiny denne. „Náklady na údržbu tejto v podstate jedinej verejnej plavárne v Bratislave sú 9,5 milióna korún ročne. Celkovo na údržbu a prevádzku športovísk dávame takmer 130 miliónov Sk. Za energiu platíme asi 33 miliónov. Lenže to sú objekty, ktoré musí mesto udržiavať, aby ľudia mali kde športovať. Ak by sa mali zvyšovať poplatky za ich používanie, bude to katastrofa. Mesto musí nájsť spôsob, ako nárast cien nepremietnuť do vstupného na športoviská,“ mieni riaditeľ STARZ-u Ľ. Kadnár.

To sú problémy ľudí v hlavnom meste, kde sú životné náklady oproti ostatným mestám a obciam oveľa vyššie. Lenže ani v ostatných kútoch Slovenska nie je situácia o nič lepšia. Tam rodičia nemajú zase až také možnosti zárobkov a náklady na športovanie sú v podstate rovnaké. Preto sa dnes do jednotlivých športových klubov nerobia výbery, ale nábory. Šport na školách sa takmer vytratil. Odborníci už takmer 10 rokov bijú na poplach, že slovenský národ a deti sú viac choré ako zdravé. Prevencia a pravidelné rekreačné či vrcholové športovanie je len pre majetnejších. No o aký luxus pôjde od roku 2003, zatiaľ nik nedokáže odhadnúť.

Stela Geregayová