Čo by robil prezident EÚ?

EK chce federalistické usporiadanie únie

Brusel (TASR) - Dokončiť prístupovú zmluvu s budúcimi členskými krajinami vrátane SR a odštartovať proces jej ratifikácie bude jednou z hlavných priorít gréckeho predsedníctva v EÚ, ktoré sa začne 1. januára 2003. Ako včera v Bruseli informoval grécky veľvyslanec pri EÚ Aristide Agathocles, jeho krajina odštartuje proces právneho začlenenia nových členských štátov do únie. „Musíme urobiť všetku potrebnú prácu na dokončenie prístupovej zmluvy, ktorá bude podpísaná 16. apríla v Aténach. Som si istý, že zmluva a všetky príslušné protokoly budú hotové do konca februára,“ povedal veľvyslanec. Okrem rozšírenia bude ďalšou prioritou gréckeho predsedníctva reforma EÚ, posilnenie európskej ekonomiky a sociálnej súdržnosti, priestoru bezpečnosti, spravodlivosti a slobody a presadzovanie stability vo svete.

Európska komisia (EK) včera navrhla federalistické usporiadanie EÚ, v ktorom by mala väčšie právomoci a v ktorej by sa rozhodovalo takmer výlučne väčšinovým hlasovaním bez práva veta. Zároveň sa vyslovila za vytvorenie postu európskeho ministra zahraničných vecí a odmietla myšlienku prezidenta EÚ. Návrhy predložil v Európskom parlamente predseda EK Romano Prodi. Plán komisie sa podľa pozorovateľov bude páčiť Nemecku a väčšine menších štátov EÚ, narazí však na odpor Francúzska, Veľkej Británie či Španielska, ktoré namiesto silnejších inštitúcií presadzujú výraznejšiu úlohu národných štátov a princíp medzivládnej spolupráce na úkor tzv. komunitárneho systému. V návrhu komisia vyzýva, aby jej predsedu volil Európsky parlament, čo by mu dalo „demokratickú legitimitu nezávislú od vlád členských štátov“. Po zvolení by potom predseda v dohode s členskými štátmi vymenúval jednotlivých komisárov a celú komisiu by nakoniec schválil EP. Dnes predsedu EK nominujú vlády a potvrdzuje ho parlament, ktorý tiež schvaľuje komisárov. Komisia tiež navrhuje, aby EÚ mala spoločného ministra zahraničných vecí, ktorého Prodi nazýva „tajomníkom únie pre zahraničné záležitosti“. Vymenúvala by ho spoločne Európska rada (prezidenti a premiéri členských štátov) a komisia, ktorej podpredsedom by zároveň bol. Zodpovedný by bol členským štátom i predsedovi komisie. Tajomník by bol jediným zástupcom EÚ pre zahraničnú politiku, na rozdiel od súčasnosti, keď túto oblasť má v komisii na starosti komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten a pri Rade ministrov vysoký predstaviteľ Javier Solana.

Komisia sa dôrazne vyslovila za rozšírenie väčšinového hlasovania do všetkých oblastí s výnimkou obranných záležitostí, čím by sa prakticky odstránilo právo národného veta pri rozhodovaní v Rade ministrov. „Keďže veto pravidelne paralyzuje úniu s 15 členmi, čo sa stane pri 25 členoch?“ pýtal sa Prodi poslancov. Odmietol návrhy Francúzska, Británie, Španielska a predsedu Konventu Valéryho Giscarda d´Estaing ustanoviť stáleho prezidenta EÚ z radov lídrov členských krajín, ktorý by mal dať únii tvár, hlas a mal by byť partnerom prezidentovi USA. Takýto post by podľa Prodiho spôsobil viac problémov ako úžitku: „Čo by robil 360 dní v roku, keď nezasadá Európska rada a keď nevolá George W. Bush?“