S kelňou do sveta

Pomôže až vstup do EÚ

Kapacita slovenského stavebníctva je o vyše 30 % vyššia, než je súčasná reálna produkcia tohto ťažko skúšaného odvetvia. Chýbajúca vybavenosť stavbami sa u nás premieta do potreby realizovať počas ôsmich rokov stavebné práce v celkovom objeme 1 400 mld. Sk. Vláda zatiaľ s takouto výstavbou neuvažuje, stavebníctvo je stále v kríze a ani perspektíva vládnutia druhej Dzurindovej vlády nedáva stavbárom nádej na očakávanú zmenu. Napríklad stavebná produkcia v septembri v porovnaní s augustom ďalej klesla teraz o 2,1 %. Už v tomto roku sme mali podľa prepočtov odborníkov investovať okolo 110 mld. Sk, realitou bude zrejme iba niečo nad 70 mld. Sk. Stavbári sa preto obracajú na všetky strany so žiadosťou o pomoc. Predstavitelia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) sa obrátili napríklad aj na nemeckých partnerov. Na základe medzivládnej dohody o vykonávaní zmlúv o dielo môže v Nemecku od októbra do septembra 2003 pracovať 1500 občanov Slovenska. Avšak priamo stavbári sa do Nemecka dostávajú čoraz ťažšie. Podľa pôvodnej zmluvy na nemeckom trhu mohlo pracovať každoročne 1070 našich stavbárov, 90 reštaurátorov a vyše 400 ľudí s inými profesiami. Do konca tohto roka však môže pracovať v Nemecku iba necelých 550 stavbárov. Ako zdôraznil František Slávik, prezident ZSPS, ak by stavbári dostali kvótu 1500 pracovných miest, tak by to stačilo. Žiaľ, situácia je iná. Dôvodov prečo je to tak, je nemálo, avšak dominuje fakt, že v Nemecku dosiahla v novembri nezamestnanosť až 10 %, čiže 4,1 milióna ľudí v Nemecku nemá prácu. V roku 2000 sme síce mohli so súhlasom Českej republiky využiť ich kvótu vo výške 500 pracovníkov, avšak v tom čase minister Ľ. Harach bol taký „zaneprázdnený“, že nestačil rokovať s českým ministrom o podpise zmluvy. Naša strana rokuje aj s Ukrajinou, konkrétne o dostavbe Ťažobno-úpravárenského komplexu v Krivom Rogu. Ukrajinskí partneri si želajú, aby Slovensko zostalo zainteresované na ďalšej činnosti komplexu. Vyplýva to z rozhovorov, ktoré viedol prezident SR Rudolf Schuster a členovia jeho delegácie v Kyjeve. Ukrajinskí predstavitelia požiadali slovenských partnerov, aby venovali mimoriadnu pozornosť modernizácii železničnej trate, ktorá je súčasťou európskeho koridoru číslo 5. Kyjev má podobne ako štáty západnej Európy záujem na tom, aby aj ich, i slovenská trasa, čo najskôr spĺňali medzinárodne určené parametre. Slovenská vláda, osobitne rezort dopravy, zasa žiada dobudovať cestné spojenie z ukrajinskej strany hranice do Čiernej nad Tisou a k terminálu kombinovanej dopravy vo Veľkej. Slovensko sa chce subdodávkami svojich firiem zapojiť aj do plánovanej výstavby diaľnic na Ukrajine. Odborníci však jasne deklarujú, že pôsobenie každej stavbárskej kapacity mimo vlastného územia slúži len na doplnenie pracovnej náplne a nemôže byť jej hlavným cieľom. Problémom teda nie sú kvóty do európskych krajín, ale nedostatočné investovanie u nás. Stavbárom zostáva iba veriť, že vstupom do NATO a EÚ sa investovanie na Slovensku podstatne zvýši. Pozitívna je aj správa o tom, že už rok a pol po vstupe našej krajiny do EÚ budú môcť v Nemecku a iných štátoch únie legálne pracovať tí Slováci, ktorí svoje remeslo vykonávajú ako živnosť.

Jozef Kunik