Valí sa lavína zdražovania

Zatiaľ len avizované platby a rušenie oddelení v NsP

V poslednom období nepočúvame takmer nič iné, len informácie o tom, za čo budeme platiť. Napríklad v takom zdravotníctve. V hre je doplatok za stravu a ubytovanie v nemocnici, platenie za dopravu do nej (okrem prípadov ohrozujúcich život), platba za lieky aj recepty a „svojho“ sa začali v ambulanciách domáhať i lekári prvého kontaktu či špecialisti. Keďže sa na našu populáciu valí lavína zdražovania v ďalších oblastiach (doprava, nájomné, energia, ktorá sa premietne aj do iných zložiek), nemožno sa čudovať, že občan prestáva mať pre takúto reformu pochopenie. Výrazné výhrady majú podnikatelia, ktorí za seba i svojich zamestnancov zaplatili zdravotnícku starostlivosť už nemalými odvodmi a, samozrejme, tí, ktorí si ju predplácali po celý život. Akosi si nikto nechce spomenúť, že táto krajina neexistuje len trinásť rokov, aj predtým tu žili ľudia, tí si už niečo v poplatkoch a daniach odviedli a nemožno ich o to len takto šmahom ruky pripraviť. „Zlatým klincom“ sú v súčasnej situácii informácie o predpokladanom zrušení niektorých oddelení nemocníc v členitom teréne Slovenska, ktoré sa určite podpíše pod zníženú dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. Navyše pripravované platby za tzv.

hotelové služby

v nemocnici môžu spôsobiť, že pacienti v snahe ušetriť budú odmietať hospitalizáciu, čo, samozrejme, môže zhoršiť ich zdravotný stav. Otázka určitých skupín totiž bude znieť, či zaplatiť nájomné a poplatky s tým spojené (aby neprišiel o strechu nad hlavou), alebo sa ísť liečiť. S potrebou rýchlych reforiem v zdravotníctve možno iba súhlasiť, len ich nemožno obmedziť iba na platby tých, pre ktorých je zdravotníctvo určené. Dobre by bolo vedieť, kto a akým spôsobom nahradí peniaze, ktoré unikli rezortu nevýhodným výberovým konaním v najrozličnejších oblastiach. Ale aj to, ako sa zamedzí unikaniu peňazí v rezorte. Natrčenú ruku smerom k tým, ktorí nemajú žiadnu šancu na obranu, nemožno zamieňať s reformou. V súvislosti s ňou sa očakávalo zastavenie

nárastu dlhu

v zdravotníctve, vytvorenie stabilných podmienok na činnosť v rezorte a zabezpečenie vyrovnanej bilancie v sektore. Zatiaľ sa búria zdravotníci aj lekári, a pacienti v úlohe štatistov čakajú, z ktorej strany na nich dopadne ďalší „reformný“ krok. Najhoršie na tom všetko je, že avizované kroky nevyriešia problémy s financovaním rezortu zdravotníctva, tie sú totiž oveľa rozsiahlejšie. Výhrady sú i k stále nekontrolovateľnému toku financií v rezorte. V takejto situácii vyberanie peňazí od občanov pripomína sypanie piesku do piesku. Sklamaní sú i lekárnici, teda najmä tí, ktorí do nového ministra vkladali nádej. Namiesto toho sa dozvedeli, že na dlhoch sa podieľajú čiastočne aj oni, a to tým, že predávajú svoje pohľadávky po skrachovanej zdravotnej poisťovni Perspektíva. „Kým nebudú lekárne robiť aj vecné inventúry okrem finančných, kým lekárne nebudú eliminovať tých lekárov, ktorí sa nesprávajú v súlade s dobrými mravmi, kým budú medzi sebou zvádzať bratovražedné boje a kým budú navzájom v systéme brániť svoje záujmy viac ako záujmy pacienta, neočakávajte od štátu financie z privatizácie na zníženie svojich dlhov. Aj keď uznávam, že dlh je veľmi nemorálny,“ uviedol nedávno R. Zajac. Napriek tomu nechystajú lekárnici zatiaľ žiadne

protestné akcie,

čakajú na stretnutie s rezortným ministrom, o ktoré už požiadali. Až potom sa má vedenie SLeK rozhodnúť, ako budú lekárnici postupovať ďalej. Najčastejšie sa však hovorí o tom, že toľko chystaná reforma sa bude robiť najmä na úkor občana. Akoby chamtivá, asociálna pravica mala pobavenie z toho, že vysoké percento našej populácie ledva zaplatí nájomné v problémových panelákoch, pritom sa ani poriadne nenaje a do nemocnice si nebude môcť ísť ľahnúť z existenčných dôvodov. Kritizované sú aj nové platové tarify zdravotníckych pracovníkov. Navyše pri nižšom ohodnotení personálu sa ešte výraznejšie dostane radový pacient do úlohy nežiaduceho. Nemocniciam hrozia exekúcie a odborníci znalí pomerov preto spochybňujú tvrdenia, že prežijú v takýchto podmienkach len najschopnejší. Rok 2003 má byť rokom veľkých reforiem v zdravotníctve. Ministerstvo pripravuje celý

balík zákonov,

ktoré by mali tieto reformy urýchliť. Celý systém má smerovať k efektívnejšiemu využívaniu existujúcich zdrojov tak, aby konečný efekt bol pre občana pozitívny. Ale pozrime sa, kam sme sa vlastne dnes dostali? Nielen v zdravotníckom teréne rezonujú informácie o tom, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac si nechcel komplikovať život, vážne zmeny sa preto rozhodol uskutočniť prostredníctvom poslaneckej novely zákona o zdravotnej starostlivosti, hoci zásadné rozhodnutia by mali byť vládnou iniciatívou. V týchto dňoch sa však naše zdravotníctvo akosi nevydalo smerom dopredu. Možný nesúlad s ústavou a technické nedostatky poslaneckého návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti boli podľa informácií z ministerstva zdravotníctva dôvodom jeho stiahnutia z rokovania vlády i z programu schôdze parlamentu. Samotná filozofia novely zákona, ktorú predložil predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Drgonec (ANO) spolu s poslancom Petrom Birošom (ANO), však nebola podľa týchto informácií spochybnená. Novela by sa vraj po dopracovaní mala opäť dostať do legislatívneho procesu, možno už o jeden či dva týždne. Predkladateľ novely Ján Drgonec potvrdil, že dôvodom jej stiahnutia bola nedopracovanosť z právnej stránky. Podľa vlastných slov nestiahol návrh pre medializované názory, že dôležité reformné kroky by mala realizovať vláda a podobné iniciatívy by sa nemali objavovať ako poslanecké. Tento názor je podľa neho „scestný a zavádzajúci“. V pomerne rozsiahlej novele zákona malo ísť o nové definovanie poskytovania zdravotníckej starostlivosti, a to na základe poistenia a poplatkov od občanov. Vzniká nový pojem sociálna medicína, mení sa proces kategorizácie liekov a zároveň sa zavádza aj poplatok za stravovanie a pobyt na lôžku v zdravotníckych zariadeniach. Poplatok sa má vyberať aj za návštevu lekára špecialistu, za

vydanie lieku

alebo zdravotníckej pomôcky, ale aj za použitie dopravnej služby. V nadväznosti na reformu avizovanú ministrom zdravotníctva sa upravuje šesťtisíc položiek najrôznejších liečebných postupov a liečiv. Nuž, sme, kde sme, hoci jeden z dobre informovaných zdrojov uvádza, že poslanecká iniciatíva je efektívnejšia, lebo zákon sa presadí skôr. Otázne však je, kam nás táto cesta dovedie.

Ľudmila Koníková