Z čoho na reformu?

Prinášame prvú časť rozhovoru s predsedom predstavenstva CRA Rating Agency, a. s., afiliácie renomovanej medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Investors Service, Petrom Vinšom.

Agentúra Moody's nedávno pridelila Slovensku stabilný výhľad a zlepšila jeho rating. Aké sú motívy a očakávania, ktoré viedli Moody's k tomuto rozhodnutiu?

P. Vinš: Agentúra Moody's zvýšila rating nielen Slovensku, ale aj ďalším siedmim kandidátskym krajinám na vstup do Európskej únie (EÚ). Tento krok nasledoval po odsúhlasení týchto krajín ako kandidátskych Európskou úniou a zároveň nadväzuje na určitú úpravu zmeny metodológie suverénneho ratingu agentúry Moody's. Toto zvýšenie, ktoré je skôr technickým, sa neuskutočnilo na základe fundamentálnych faktorov, to znamená, že tieto ekonomiky sa zrazu globálne nezmenili, ale je to na základe takmer nezvratného vstupu do EÚ. Moody's v strednom a dlhodobejšom horizonte, na ktorý sa dlhodobý rating vytvára, očakáva, že preto, aby sa tieto štáty stali členmi EÚ, budú musieť napĺňať okrem iného aj maastrichtské kritériá, ktoré kandidátom neumožnia sa nejakým spôsobom výrazne zadlžovať ani prekračovať svoje moratóriá na platby zahraničných záväzkov atď. Moody's posúdil rozdielne riziká medzi lokálnym a medzinárodným ratingom a povedal, že pravdepodobnosť tohto, že by štát uvalil moratórium na svoje zahraničné platby, resp. subjektu sídliacemu v tejto krajine, poprípade by sa nejako výrazne znížila bonita splácať záväzky v cudzej mene, sa vzhľadom na inklináciu k EÚ znižuje. Takže Moody's v podstate dorovnal medzinárodný rating na úroveň lokálneho ratingu.

Kde vidíte hlavné ekonomické riziká postkomunistických kandidátov a najmä slovenskej ekonomiky?

P. Vinš: Tie riziká sú v krajinách strednej a východnej Európy relatívne podobné. Keď sa pozrieme na analýzu agentúry Moody's, sú za najnegatívnejšie považované bremená, ktoré doposiaľ nesie štát. Tým mám na mysli reštrukturalizácie bankových portfólií, privatizáciu podnikovej sféry a aktuálne problémy ako napríklad nezamestnanosť, infláciu a deficity či už obchodnej bilancie alebo bežného účtu, ktoré sú v tomto regióne pomerne výrazné. Navyše sa zatiaľ nachádzajú v rastovej fáze, čiže nejde o znižovanie dlhov, ale práve naopak, je to vytváranie nových dlhov ako napríklad v Českej republike. Ďalej sú to otázky do budúcnosti ako legislatívne prostredie či infraštruktúra, ktoré sú stále otvorené. Ale jedným z najväčších kameňov úrazov je sociálna reforma. Pretože balíky, ktoré sa pred nami valia, to je vlastne, ako by som to povedal, zvyšujúci sa budúci dlh, ktorý štát bude musieť raz zúradovať a zaplatiť. A ak na to nie sú použité napríklad príjmy z privatizácie, tak sa musíme pýtať, odkiaľ sa vezmú finančné prostriedky na dôchodkovú reformu, ktorá tiež niečo stojí. Lebo dlh, ktorý sa do budúcnosti kumuluje, skutočne môže byť v určitom momente veľmi vysoký. Okrem toho je potrebné riešiť aj reformu verejnej správy, deficitné financovanie, prípadne mimorozpočtové fondy. Vyriešenie sociálnej reformy však zostáva jedným z kľúčových bodov.

Peter Machala