V zákopoch

Peter Kasalovský

Komunálne voľby sú za nami. Volebná účasť sa pohybovala od necelých dvadsať do päťdesiat percent. Bola nižšou ako pred štyrmi rokmi a tých 49,51 % je hanebných. Tento fakt nemá nič spoločné s termínom volieb, s neveľmi príjemným počasím - dažďom, teplotou vzduchu od nuly do mínus jedenásť, kde-tu snehovou vločkou a poľadovicou alebo so sklamaním z politikov a ich výsledkov.

Je to ďalší z dôkazov o tom, že demokracia sa dostala do zákopov. Nemali by sme sa utešovať, že je to tak aj vo viacerých západných štátoch, ktoré sa označujú za pevnosti demokracie ako takej, alebo tým, že u susedov nie je oveľa väčší záujem ako u nás o realizáciu volebného práva. Mnohým politikom vyhovuje to, že občania sú v mase, ktorá nemá ani organizáciu stáda.

O čom to je, keď väčšinou vekovo mladí nepotvrdili záujem o svoju obec či mesto. Tak to bolo už viackrát. Napríklad pri voľbách do VÚC a tiež v parlamentných voľbách, v ktorých volebná účasť bola najnižšou od vzniku SR. Keby sme boli na tom z roka na rok lepšie, trebárs len z hľadiska životnej

úrovne, tak by sa takýto masový nezáujem dal obhájiť a pochopiť.

Ak už máme zastupiteľskú demokraciu, a v Ústave SR ju charakterizuje článok o referende, ktorého výsledok je pre zákonodarcov iba orientačný, tak by sme ju mali pestovať a tvrdošijne využívať. Aby si čo najviac občanov, prinajmenej päťdesiat percent plus jeden, vybralo tých, ktorým venujú mandát na rozhodovanie nielen o veciach verejných, ale aj štátnych.

Našťastie, že v časti obcí a miest aj ten hanebne nízky počet voličov zabezpečil zvolenie nemalého počtu rozumných, odborne zdatných a charakterovo prijateľných, ba aj príkladných komunálnych činiteľov. V nejednom prípade by sa dalo hovoriť o mágoch, ktorí dokážu meniť vodu na značkové víno, a tak zmierňovať čoraz citeľnejšie sociálne napätie aj v lokálnom meradle.

Je však smutné, že málokto zo zvolených primátorov, starostov a komunálnych poslancov nebude za sebou cítiť väčšinu voličov. Budú cítiť mrazivý dych nezúčastnených občanov a tých, ktorí, keď sa nebudú diať zázraky a nedostane sa im to, na čo sú zvyknutí, si odrazu spomenú, že sú občanmi. Takých občanov je od štyridsať do osemdesiat percent a sú mínovým poľom.

Platí to rovnako aj o novej vládnej garnitúre, ktorá zastupuje necelých tridsať percent občanov s volebným právom. Má mandát, na ktorom nič nezmení ani masová nespokojnosť s jej riešeniami. Bola by o niečom, keby bol mandátom väčšiny z tých sedemdesiat percent zúčastnených voličov. Je tu teda centrálna a komunálna moc z vôle ľudu, ktorý postáva na chodníku.

Necelých deväťdesiat dní po parlamentných voľbách a štyri dni po komunálnych má však hlas tohto ľudu zaznieť, ba priam zatriasť koaličnou vládou. Také čosi očakáva KOZ zajtra, ale práve so zreteľom na volebnú účasť je zrejmé, že ide o planý poplach. Je takmer isté, že nezúčastnení či príležitostní, alebo zo zimného spánku na moment vytrhnutí občania, nezmôžu nič.

Pokiaľ sa nebude väčšina občanov zúčastňovať na tom, aby bola demokracia v pohybe, a bičom sú práve voľby, tak menšina bude o nej rozhodovať. Prečo toľko občanov vyznáva pozície v kútoch či miesta na peci, alebo v myslených krytoch a zákopoch...?! Akoby vôbec nešípili, že z takých pozícií sa demokracia a praktický život nedajú pozitívne a zmysluplne ovplyvňovať.

Peter Kasalovský