Ekonomika v zrkadle rozpočtu

Koncepcia rozvoja malého a stredného podnikania do roku 2005

Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu je verným obrazom, röntgenom zdravotného stavu slovenskej ekonomiky. Je zrejmé, že potrebuje operovať. Prvým krokom je injekcia zvonku. Po lacnom výpredaji štátnych podnikov je už aj súčasná vláda opatrnejšia v prognózach na objemy zahraničných investícií zvonku. Kým prijatie SR do elitného klubu OECD vítal Ivan Mikloš ako krok, po ktorom starý kontinent zachváti investičný ošiaľ zvaný Slovensko, dnes už ani prijatie Slovenska za člena Severoatlantického paktu nevnímame ako bohatú Popolušku, ktorá nám rozlúskne všetky tri (investičné) oriešky. Realita končiaceho sa roka je taká, že očakávania v oblasti prílevu zahraničných investícií sa nenaplnili. Štatistika je neúprosná: Slovensko má 700 USD na obyvateľa, Česko 2200 USD. Minister hospodárstva - ako ukazuje doterajšia diskusia nad vládnym návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003 - nedostane na podporu priemyselných parkov 600 mil. Sk, ale iba 150 mil. Sk. Na druhej strane spravovanie chodu štátu je čoraz drahšou záležitosťou. Verejný dlh má v roku 2003 dosiahnuť 457 mld. Sk, pritom vláda deklaruje, že deficit verejných financií a vôbec celú réžiu štátu treba

držať na uzde.

Návrh rozpočtu však naznačuje, že ideme skôr cestou rastu podpory štátnych úradníkov a nie obmedzovaním štátnej správy. Vláda pritom tvrdí, že podpora podnikania a investičného rozvoja sa musí diať ekonomickými nástrojmi, nie administratívnymi zásahmi štátu. Ekonomickí ministri ako protiargument uvádzajú našu doteraz nízku schopnosť čerpať prostriedky z reštrukturalizačných fondov EÚ. A v hre je o. i. 1,7 mld. Sk pre Slovensko. Aby bola komunikácie na trase Bratislava - Brusel skutočne hladká, bezproblémová, potrebujeme aj špičkových a dobre zaplatených odborníkov na ministerstvách, ktorí dokážu životaschopný podnikateľský zámer pretaviť do reality, aby sme peniaze z eurofondov do slovenských regiónov skutočne mohli dostať. V tom je úloha štátu nezastupiteľná. Základným heslom, ktoré sa doteraz dlhé roky úspešne uplatňuje v trhových ekonomikách, je: Čím nižšie dane, tým vyššie rozvojové impulzy. Na Slovensku je to zatiaľ, najmä podľa opozície, presne naopak. V koaličnom i opozičnom tábore panuje všeobecná zhoda, že štát môže

míňať len toľko,

koľko mu dovolí ekonomika, koľko peňazí dokáže vyprodukovať podniková sféra. Opozícia vyčíta vláde, že nenapĺňa predvolebné sľuby, najmä v znižovaní daní a odvodov štátu. Naopak, zvýšili sa spotrebné dane, rastie daňová zaťaženosť občanov, zvýšenie dolnej a zníženie hornej sadzby dane z pridanej hodnoty postihne široké vrstvy obyvateľstva, a nie tých, ktorí by si opasky mohli utiahnuť. Vláda deklaruje, že daňové zaťaženie a podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte sa znižuje už štyri roky, konkrétne v prípade dane zo zisku zo 40 % na 25 %. Minister financií Ivan Mikloš v tejto súvislosti upozornil, že s výnimkou Maďarska je to najvýraznejšie zníženie daňového zaťaženia v transformujúcich sa ekonomikách. Treba skončiť s deficitným hospodárením a peniaze kumulovať do rozvojových impulzov. V poradí druhý kabinet Mikuláša Dzurindu si naplánoval znižovať odvody a celkové daňové zaťaženie v dvoch krokoch: prvý termín je 1. január 2003 a následný 1. 1. 2005. Vidieť konkrétne kroky, keď sa už zbližujú dolná a horné sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) s tým, že od roku 2004 začne platiť jedna, a tým sa má evidentne sprehľadniť podnikateľské prostredie a znížiť „diery“ pre daňové úniky a pod. V tomto smere si ekonomickí ministri

veľa sľubujú

od schopnosti sprivatizovaného bankového sektora vstupovať aktívnou úverovou politikou do spolufinancovania reštrukturalizačných programov podnikov. Na druhej strane aj doterajšia diskusia nad návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003 v parlamentných výboroch ukazuje, že štát nemieni výraznejšie redukovať svoje výdavky. Dôsledkom môže byť, že banková sféra bude musieť požičiavať v prvom rade peniaze na samotné fungovanie štátu, a tým menej peňazí zostane v bankovom sektore na efektívnu podporu podnikania. Rezort hospodárstva v snahe zlepšovať postupne kvalitu podnikateľského prostredia kladie na prvé miesto v roku 2003 koncepciu rozvoja malého a stredného podnikania do roku 2005, ktorá by sa mala dostať na rokovanie vlády už teraz v stredu. Štát (ministerstvo hospodárstva) sa v tomto materiáli už zaväzuje prehodnotiť odpisovú politiku, snahou je znížiť čas odpisovania nehnuteľností na 20 rokov. Len čo sa koncepcia dostane do života, v praxi umožní podnikateľovi odpočítať si investované prostriedky od základu dane, zavedie sa

jednotná sadzba

DPH, skrátia sa časové lehoty medzi povinnosťou štátu vrátiť daň a termínom, dokedy podnikateľ túto daň musí zaplatiť a pod., efekt týchto krokov sa podľa šéfa rezortu hospodárstva musia prejaviť už v prvom, najneskôr v druhom roku vládnutia súčasnej koalície. Celkovo sa terajší ekonomickí ministri zhodujú v názore, že rozvojové impulzy musia byť dané predovšetkým dobrým podnikateľským prostredím z hľadiska efektívneho zdaňovania i vymožiteľnosti práva.

Tibor Bucha