Ide o povesť a dôveryhodnosť

Sú otázky, na ktoré hľadať odpovede je skutočne ťažké a zdĺhavé. Najmä ak ide o zásadné otázky, ktoré formujú vnímanie krajiny ako takej. Otázka „ako otupiť korupciu“ je z kategórie zásadných a pre Slovensko nanajvýš aktuálnych. V hre je totiž povesť a dôveryhodnosť krajiny, čo je v súčasnej silnejúcej medzinárodnej spolupráci dôležitá devíza. Verejnosť vníma korupciu zväčša ako prijímanie a dávanie úplatkov, prostredníctvom ktorých si korumpujúci zabezpečuje od korumpovaného tovar alebo služby, ktoré by inak nezískal, alebo získal iba ťažko. Takto je rozšírená najmä korupcia vo verejnom obstarávaní, pri získavaní povolení, licencií, dotácií - teda všade tam, kde tomu systém nepriamo vytvára podmienky. Korupcia je v každom prípade širší pojem, ktorý v sebe zahŕňa úplatkárstvo, zneužívanie právomocí, postavenia, spreneveru verejných prostriedkov či klientelizmus. Vzniká najčastejšie vtedy, ak neexistujú pravidlá, ak sú v nich medzery či nedostatky, ak ich dodržiavanie nie je striktne sledované, alebo je zahalené rúškom informačnej bariéry. Nejasnosť a neprehľadnosť pravidiel, zákonov a noriem vytvára priestor na subjektívny výklad noriem, ktorého výsledkom je manévrovací priestor na korupčné správanie. Korupcia je ako burina, ktorá má tendenciu objaviť sa a rozrásť všade tam, kde nachádza živnú pôdu. Hovorí sa, že je to problém starý ako ľudstvo samo a objavuje sa všade tam, kde rozhodovanie do istej miery závisí od subjektívnej vôle, a tam, kde je možné zneužiť postavenie.

Je dôležité uvedomiť si, že korupcia má nielen ekonomické a sociálne dôsledky (vedie okrem iného aj k poklesu investícií), ale v každom prípade aj širšie politické dôsledky. Sprievodným znakom výraznej miery korupcie je nedôvera v štát. Je zlé a pre spoločnosť škodlivé, ak sa spochybňuje vláda zákona, ak sa vymožiteľnosť práva odvíja od výšky konta zúčastnených strán. Dôsledkom nerovnosti pred zákonom klesá morálka a rastie kriminalita, ktorá má za chrbtom skorumpovanú súdnu moc. Takto získané výhody v konečnom dôsledku

nevedú k sile

a kreditu spoločnosti, skôr k jej morálnemu úpadku a deformácii. Stačí zopár príkladov. Korupcia sa odvíja aj od všeobecnej kultúry spoločnosti. Podľa indexu Transparency International je úroveň korupcie najnižšia v Škandinávii. Krajiny strednej Európy, presnejšie krajiny V4 sa v rebríčku pohybujú podstatne nižšie, avšak veľmi blízko seba. Možno teda usudzovať na spoločnú historickú skúsenosť, ktorá formuje (možno výstižnejšie povedané deformuje) i samotnú kultúru týchto krajín a hodnoty, ktorými sa riadia v bežnom živote. Škandinávia, ktorá je príkladom transparentnosti verejného života a tokov verejných zdrojov, sa počas uplynulého storočia dokázala prepracovať z regiónu, odkiaľ sa kvôli chudobe emigrovalo, na región, ktorý má podľa indexu OSN najpriaznivejšie podmienky na život. Nasleduje Kanada, Nový Zéland, USA a krajiny Európskej únie, potom postkomunistické štáty strednej Európy. Na spodných priečkach tak v korupcii, ako aj v kvalite života sú diktátorské skorumpované režimy despotických vládcov. Štát, ktorý sa úzkostlivo drží rozhodovania o všetkom, stráca dôveru obyvateľov i sveta.

Vráťme sa však na Slovensko, do krajiny, na budúcnosti ktorej nám všetkým záleží a do krajiny, v ktorej je korupcia jedným z najväčších problémov. Na mieste je teda otázka, prečo sa korupcii u nás tak dobre darí? V prvom rade z dôvodu, že

nie je trestaná

a odsudzovaná. V našej verejnosti je korupcia azda najviac vnímaná v oblasti zdravotníctva, ministerstiev, colných úradov a školstva. Vypuklým príkladom je súdnictvo, ktoré s korupciou zápasí dá sa povedať odjakživa. Jedným zo základných pilierov právneho štátu je nezávislé súdnictvo, prostredníctvom ktorého zabezpečuje štát svojim občanom právo na spravodlivý a efektívny súdny proces. V takomto prípade však súdy a sudcovia majú byť nestranní a nezávislí. Práve nestrannosť a nezávislosť je právom občanov a zároveň aj zárukou rešpektovania základných ľudských práv a občianskych slobôd. Verejnosť však vníma slovenské súdnictvo z hľadiska nezávislosti, nepodplatiteľnosti, rýchlosti a efektívnosti práce i spravodlivosti súdnych rozhodnutí skôr negatívne ako pozitívne. Na tomto mieste by bolo potrebné zamyslieť sa nad možnosťou zníženia počtu okresných prípadne krajských súdov, nad možnosťou prípravy nového Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku, ktoré ani po početných novelizáciách nezodpovedajú v plnej miere súčasným potrebám. Zamyslenia hodné je aj možné sankcionovanie sudcov za

závažné chyby

a za nečinnosť či zbytočné prieťahy, dôsledkom čoho by sa nezávislosť začala chápať ako zodpovednosť a nie privilégium. Mnohé ekonomické modely dokazujú, že korupcia znižuje efektívnosť národného hospodárstva, fungovanie štátnych inštitúcií, a tým aj úroveň národa. Platí tu zásada: veľa korupcie - veľa chudoby. A taktiež aj opačne, lebo chudoba a nízka životná úroveň = vznik korupcie. Preto by sme sa mali s cieľom zvýšiť životnú úroveň pustiť do boja sami. Väčšina občanov sa ku korupcii stavia apaticky, nevidia ju, prípadne ju vidieť nechcú. Ak sa občan rozhodne konať proti korupcii, dostane sa do začarovaného kruhu. V prvom rade sa ho zmocní strach zo stíhania, pomsty alebo zlej povesti, a ak sa aj napriek tomu rozhodne v danej záležitosti konať, často ho štátne orgány odradia a nepodporia. V prípade, že sa do prípadu úspešne pustia orgány činné v trestnom konaní, prípad uviazne pre

nedostatok dôkazov,

alebo sa ľudia rozhodnú zo strachu nesvedčiť. Aj keď sa občanovi podarí prebojovať cez všetky uvedené prekážky, má na konte niekoľko rokov života v strese a strachu, niekoľko nútených výletov na políciu či súdy a možno aj pokazenú povesť (nakoľko naša verejnosť takúto činnosť vníma skôr ako podraz a nie zásluhu). V každom prípade už dotyčný, pravdepodobne, nebude mať chuť čosi podobné v budúcnosti zopakovať.

Apatia a tolerancia ku korupcii nás však sťahuje dolu. Úplatky a korupcia ako taká prestanú byť všednosťou až vtedy, keď sa za rýchle vybavenie povolenia, zápisu (myslené napríklad do obchodného registra?) a poskytnutie služby bude platiť legálne. V takomto prípade sa za služby dosiaľ poskytované „bezplatne“, bude platiť oficiálne a občan bude právom očakávať korektný prístup. Ak chcú ľudia cítiť v tomto smere zlepšenie, musia trvať na sprehľadnení systému, transparentnosti a zásadovosti verejnej sféry, ako aj zlepšení komunikácie regulačných orgánov s verejnosťou. Asi najviac korupciou postihnutá oblasť je oblasť dotácií. Odmietnutý žiadateľ najčastejšie nedostáva informáciu o dôvode zamietnutia, ani informáciu o zamietnutí. Z tohto pohľadu sa potom poskytovanie dotácií javí ako vysoko

anonymný proces,

informačne neprehľadný a legislatívne slabo zvládnuteľný. Náprava sa črtá v sprehľadnení a nastolení presných a dopredu známych kritérií, pričom každý žiadateľ bude mať k dispozícii rovnakú dotáciu na jednotku či projekt. Jedným z účinných odporučení by mohla byť aj minimalizácia inštitúcií rozdeľujúcich dotácie. Obdobným problémom, na pôde ktorého sa rozmáha korupcia a klientelizmus ruka v ruke, je oblasť licencií, kde je badateľná nedostačujúca systematická centrálna kontrola, ako aj oblasť certifikácie, kde je na mieste otázka, či spotrebiteľa má chrániť zákon alebo úrad. Jednoznačne by priam feudálny pocit výnimočnosti, neohroziteľnosti a všemocnosti mnohých štátnych úradníkov mal byť potlačený a takíto úradníci by mali byť posudzovaní ako nehodní verejnej služby. No zmeniť myslenie ľudí sa nedá nasilu. Jednou z ciest však môže byť cesta pozitívnej skúsenosti. Ak bežní ľudia v každodennom živote budú cítiť, že sa oplatí vystupovať transparentne, ak budú vidieť, že „tí hore“ už začali a na úradoch sa budú stretávať s ústretovosťou, máme nádej, že miera korupcie sa zníži a dôvera ľudí i zahraničia v náš štát sa zlepší.

Rád by som tieto myšlienky vztiahol na prostredie, ktoré dôverne poznám. Vo firme Kappa Štúrovo sa riadime zásadami, ktorými deklarujeme náš postoj ku korupcii a etike ako takej. Po vstupe zahraničného kapitálu v podobe švédskej spoločnosti AssiDomän do bývalých Juhoslovenských celulózok a papierní v roku 1997, sa postupne zmenila aj podnikateľská etika našej firmy. Ako príklad môžem uviesť vzrast úrovne firemnej kultúry, ktorá je úzko spätá so správaním sa podľa

etického kódexu,

ktorý podpisuje každý zamestnanec v deň nástupu do firmy. Každý zamestnanec vrátane manažmentu sa zaväzuje dodržiavať zásady etiky a morálky, pričom sa principiálne odmietajú krádeže a odcudzovanie čohokoľvek z pracoviska či z areálu firmy, podvádzanie, klamstvo a nečestné správanie, prijímanie a dávanie rôznych foriem darov, úplatkov a protislužieb, ako aj všetky formy zneužívania funkcie, pracovnej pozície a dobrého mena firmy vo svoj prospech. Zamestnanci v pracovnom styku komunikujú jasne a jednoznačne, informácie nezadržiavajú, nezamlčujú, ani neskresľujú. Každý zo zamestnancov, vrátane manažmentu nosí menovku, podľa ktorej je kedykoľvek ľahko identifikovateľný. Kontinuálne sa snažíme vytvárať priaznivé prostredie aj prostredníctvom vnútrofiremnej komunikácie. Zamestnanci sa k sporným otázkam môžu vyjadrovať v podnikovom mesačníku, kde v rubrike Čierna skrinka prichádzajú s podnetmi, prípadne spornými otázkami, na ktoré hľadajú odpovede u kompetentných vedúcich zamestnancov. Vedia, že dostanú odpoveď na akúkoľvek otázku. Transparentné vnútrofiremné vzťahy oceňuje aj súčasný zahraničný vlastník, nadnárodná spoločnosť Kappa Packaging, so sídlom v holandskom Eindhovene. Ak každý z nás prispeje aspoň malou mierou k tomu, aby sa korupcia na Slovensku ochromila, je možné, že

dosiahneme cieľ,

ktorý od nás čakajú nielen občania, ale aj štáty Európskej únie. Vysoká úroveň korupcie totiž vrhá nepriaznivé svetlo na štát aj v súvislosti s integráciou do EÚ. S cieľom zlepšovať boj proti tomuto nešváru by Slovensko malo vykonávať predovšetkým dôsledne svoje akčné plány, striktne uplatňovať existujúcu a prijať naplánovanú legislatívu. Ďalej posilniť administratívne kapacity a koordináciu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, orientovať sa na represiu a predovšetkým principiálnosť na všetkých úrovniach. Transparentnosťou neformálnych vzťahov sa postupne dosiahne minimalizovanie korupcie, čo bude v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu investícií. Dúfajme teda, že sa nám spoločnými silami podarí korupciu ak aj nie úplne „vyhubiť“, tak aspoň podstatne eliminovať. Je to dlhá cesta a treba k nej veľkú mieru trpezlivosti. Ale iná cesta k prosperite a vyššej kvalite života nevedie.

Ľuboš Lopatka

generálny riaditeľ

KAPPA Štúrovo

(príspevok do diskusie Hospodárskeho klubu (NEF) o cti, úspechu a korupcii)