Daňami sa dá aj motivovať

Fakty potvrdzujú, že do Európskej únie cestujeme osobným vlakom

Hospodárska politika vládneho kabinetu M. Dzurindu je len smutným pokračovaním predchádzajúcich vlád - najmä v hromadení dlhov, nedokonalej daňovej politike, v deficitnom hospodárení a v prehlbovaní chudoby čoraz väčšej časti obyvateľstva. Podľa predsedu strany Smer R. Fica dôsledky neriešenia ekonomických rizík vytvárajú podmienky na to, že ku koncu roku 2002 môže reálne nastať kolaps štátneho rozpočtu a verejných financií. Súčasná garnitúra sa dokáže vyhnúť tomuto riziku len za cenu výpredaja štátnych strategických podnikov. Budúcej vláde necháva ekonomiku v ešte horšom stave, ako ju prebrala od V. Mečiara. Národohospodári sa zhodujú v názore, že hlavným východiskom je koncipovanie dlhodobej hospodárskej politiky. Založená by mala byť predovšetkým na podpore obmedzeného, a teda financovateľného počtu vybratých priorít. K nim by mala patriť štátna podpora výroby spočívajúca v priamej razantnej revitalizácii priemyslu. Na to by sa z privatizácie prirodzených monopolov malo vyčleniť minimálne 3 až 5 mld. Sk. Kľúčovým problémom je

zvládnutie reformy

podnikateľského prostredia a skvalitňovanie jeho parametrov s dôrazom na motivujúcu daňovú sústavu. Generálny riaditeľ Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) J. Majtán v tejto súvislosti ocenil, že novoprijatá legislatíva sa výrazne priblížila k štandardom EÚ už aj tým, že daň z príjmov právnických osôb u nás klesla zo 40 % na 29 % (platných na rok 2001). Žiaľ, pre malých podnikateľov - živnostníkov predstavuje sadzba dane až 38 %. Podľa predsedu správnej rady NARMSP a šéfa sekcie stratégie ministerstva hospodárstva J. Oravca je podpora podnikania, realizovaná prostredníctvom agentúry, jedným z nástrojov, ktorými sa rezort snaží presadzovať priaznivé podnikateľské prostredie. Najúčinnejšie nástroje na odstraňovanie bariér podnikania však súvisia s daňovou politikou, a teda sú v rukách ministerstva financií. Ilustroval nedôslednosť vlády v tom, že ministerstvo financií pri novelizácii zákonov a daňovej legislatívy neakceptovalo návrh rezortu hospodárstva,

aby sa odchýlka

pohybovala v rozpätí niekoľkých percent a nie v desiatkach percent, ako je to teraz. „Koncepcia a následne reforma daní z dielne MF SR už náš návrh neobsahovala,” konštatoval J. Oravec. B. Schmögnerová však pripomenula aspoň jedno „zmäkčenie“, ktoré platí od začiatku tohto roka: podnikatelia si už môžu v plnom rozsahu odpisovať použitie pohonných látok na podnikateľské účely. V porovnaní z vlaňajškom zostali rovnaké sadzby na možnosť odpisovať si z daňového základu v prípade kúpy motorového vozidla na podnikateľské účely. To isté platí aj vtedy, ak si podnikateľ kúpi auto na lízing.

Prezident Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík, včera na seminári k vývoju daňového a odvodového zaťaženia podnikovej sféry po vytvorení VÚC potvrdil zistenia expertnej skupiny Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá preverovala postup daňovej reformy na Slovensku: „Jedným z najzávažnejších problémov štátu je daňová trestná činnosť. Neplatenie daní spôsobuje nedostatok peňazí v štátnom rozpočte, čo napokon vedie k reštriktívnej finančnej politike s dosahom na celú ekonomickú a sociálnu sféru.“ Na margo

daňových únikov

poukázal na to, že daňovú kontrolu treba sústrediť na principiálne porušovanie transparentnosti obchodných operácií a ich špekulatívny charakter, ktorý poškodzuje minoritných vlastníkov a veriteľov. Jeden z konkrétnych dosahov zhrnul J. Uhrík spolu so Š. Lednárom v materiáli Hospodárska a priemyselná politika SR. Vysvetľujú, že rozsah kumulovaného deficitu Sociálnej poisťovne presiahol 50 mld. Sk, colné a daňové nedoplatky predstavujú k tomu ďalších asi 60 mld. Sk. Tieto skutočnosti najviac zavážili aj v úvahách o predĺžení veku do dôchodku u žien na 60 rokov a u mužov na 65 rokov. Takto by totiž podľa J. Uhríka k demografickému prírastku ekonomicky aktívneho obyvateľstva o 113-tisíc osôb v rokoch 2000 až 2006 pribudlo 264-tisíc dôchodcov (156-tisíc žien a 108-tisíc mužov). Spolu by sa počet ľudí v produktívnom veku rozšíril o 376-tisíc. Avšak armáda nezamestnaných na Slovensku by sa takto rozrástla na 700- až 800-tisíc ľudí. S pripočítaním 100- až 200-tisíc pracovníkov prepustených zo stratových podnikov by to mohol byť

hrozivý milión

osôb. Znamená to, že miera nezamestnanosti by mohla dosiahnuť 28 - 30 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Protipólom ponuky pre vývoj zamestnanosti na trhu práce je dopyt. Základným faktorom, ktorý ho determinuje, je vývoj HDP. Prognostik Pavol Kárász očakáva, že spomaľovanie dynamiky svetovej ekonomiky sa v roku 2002 ešte urýchli. To zanechá priame stopy aj u nás. Na trhy EÚ prúdi viac ako 60 % slovenského exportu, naša ekonomika je bytostne závislá od zahraničného dopytu. Slabší dopyt otupí vývoz našich podnikov. Predpoklady hospodárskeho rastu o 3,6 % prezentované vládou vidí na maximálnej optimistickej hranici. Radšej pripúšťa interval od 3 do 4 %, hoci rast HDP povedzme v Nemecku klesne pod 1 %. Relatívny optimizmus opiera o fakt, že ekonomika Slovenska (v porovnaní s Nemeckom, Rakúskom, ale i s ČR) je ešte stále v pozícii cestujúceho v osobnom vlaku, ktorý sa ponáhľa, aby na prestupnej stanici chytil (európsky) rýchlik. Preto musí „utekať“ rýchlejšie. P. Kárász považuje za nepravdepodobné, aby Slovensko malo

nižšiu dynamiku

hospodárskeho rastu ako v roku 2001. Ekonometrická analýza napriek tomu ukazuje, že v podmienkach SR rast HDP o 1 % vyvoláva rast zamestnanosti len o 0,13 %. Žiaľ, taká je momentálne reálna výkonnosť a akceleračná schopnosť slovenskej ekonomiky. „To len podčiarkuje nevyhnutnosť ďalej ívniť daňovú politiku, aby zatraktívnila podnikateľské prostredie na Slovensku najmä z hľadiska významných investorov,“ povedal včera J. Uhrík. Ak porovnáme situáciu so susedným Českom, tak vidíme, že česká štátna agentúra na podporu zahraničných investícií Czechinvest prilákala do krajiny v minulom roku investície za 2 mld. USD, čo je o 455 mil. USD viac ako v roku 2000. Tie vytvoria vyše 12 500 nových pracovných miest. V roku 2001 úspešne dokončili a oznámili 45 investičných projektov, z toho 32 zvýhodnených. Podľa námestníka českého ministra priemyslu a obchodu Václava Petříčka je vysoký nárast zahraničných investícií výsledkom zlepšujúceho sa investičného prostredia v ČR a systému investičných zvýhodnení vrátane daňových.

Tibor Bucha