Akú hru hrá premiér

V nedeľnej televíznej relácii O päť minút dvanásť premiér slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda obhajoval transparentnosť krokov komisie pre riadenie a koordináciu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu pod vedením Ivana Miloša. V snahe presvedčiť divákov o svojich slovách, pozval na jej rokovanie predsedu Smeru Roberta Fica. Ten, ako je známe, bol donedávna členom prakticky totožnej komisie, ktorá pracuje pod vedením ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku SR Márie Machovej. No na protest proti zrušeniu zasadnutia komisie M. Machovej, ktorá sa mala (podobne ako komisia I. Mikloša) zaoberať posúdením predbežných ponúk záujemcov o SPP, krikom z nej vystúpil. V súvislosti s týmto rozhodnutím R. Fica vznikli mediálne šumy, že hĺbkový audit nebol umožnený všetkým spoločnostiam, ktoré sa o SPP chceli uchádzať. Vraj zo štrnástich uchádzačov neboli k auditu pripustené práve niektoré významné plynárenské spoločnosti. Z neobjektívneho výberu bola, samozrejme, obvinená komisia vicepremiéra. Pritom pravda je taká, že hĺbkový audit začali všetci, ktorí sa rozhodli v tendri pokračovať. V spomínanej relácii R. Fico pozvanie premiéra do komisie prijal, ale podmienil tým, že „všetky informácie, ktoré z tejto komisie pôjdu, pôjdu všetkým opozičným stranám na Slovensku, aj médiám“. Premiér veľkodušne, a tak trochu aj teatrálne pristúpil aj na túto podmienku. No už na druhý deň (v pondelok zasadala komisia) v oficiálnej pozvánke R. Ficovi dodal: „Dúfam, že počas rokovania komisie pochopíte mimoriadnu citlivosť tejto transakcie a budete akceptovať, že do momentu predaja akcií budú môcť byť zverejnené len niektoré informácie...“ Iste, zverejnenie čo len konkrétneho zoznamu uchádzačov pred predložením záväzných ponúk či ďalších informácií by logicky mohlo viesť k zníženiu kvality procesu a najmä očakávanej ceny za predaj. Namieste je však otázka, prečo na tento aspekt neupozornil premiér priamo počas televíznej diskusie? Ak totiž o pravidlách práce a spôsobe informovania v komisii nevedel, je to - vzhľadom na ním proklamovaný význam privatizácie 49 % akcií SPP - pre premiéra nie najlepšia vizitka. No pravda bude asi inde. Pod tlakom blížiacich sa volieb a naháňania voličských bodov je oveľa pravdepodobnejšie, že si premiér uvedomil vysokú sledovanosť televíznej relácie a zvolil lacné, populistické gesto. Mimochodom, stačí pripomenúť minulú volebnú kampaň, v ktorej sa prejavil ako skutočný majster pri vyslovovaní nereálnych sľubov.

Zdena Rabayová