Myslím si, že to zvládneme

Po odstúpení vládneho koordinátora reformy z funkcie, ako aj vládneho splnomocnenca pre reformu verejnej správy, riadením tejto zložitej etapy vývoja našej štátnosti poverili ministerstvo vnútra. Vo vzťahu k vláde je za ňu zodpovedný minister. Zmyslom koordinačnej komisie, ktorú nedávno vytvorili, je realizovať zákony o reforme verejnej správy tak, aby celý proces bol čo najmenej problémový. „Nemám pocit, že by sme to nezvládli. Treba však povedať aj to, že koncepcia reformy bola teoretická práca, ktorá síce obsahovala všetky myšlienky vhodné na uplatnenie, lenže reálny život je o niečom inom,“ zdôveril sa v rozhovore pre Hospodársky denník štátny tajomník ministerstva vnútra Ivan Budiak. Je zodpovedný za uvádzanie reformy takpovediac do reálneho života. „Som rád, že môžem byť pri tom, a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že nie som veľký teoretik, ale skôr človek žijúci praxou. Každú kompetenciu si viem premietnuť do novovznikajúceho prostredia, tam, kde bude realizovaná,“ hovorí.

Prvé kompetencie na samosprávne orgány prešli k prvému januáru tohto roka. To rozhodujúce, čo vyššie územné celky (VÚC) ako druhý stupeň samosprávy v tomto roku čaká, je datované prvým aprílom a prvým júlom. V zmysle kompetenčného zákona na samosprávne kraje prejdú veľmi dôležité kompetencie z krajských úradov, centrálnych orgánov, ale sčasti aj z okresných úradov v oblasti školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry a ďalšie. Ako pripomenul I. Budiak, ministerstvo financií od začiatku reformy verejnej správy, a napokon sa to začalo aj realizovať, uvažovalo o prechodnom období financovania samosprávnych krajov až

do spustenia

zásadnej daňovej reformy. Jej výsledkom vo vzťahu k samosprávnym krajom by malo byť to, aby VÚC získali určité zdroje, určené percentuálne alebo podielovo, ktoré sa vytvárajú priamo v regiónoch. „Rozpočtové pravidlá hovoria o ich vlastných príjmoch, lenže tie sa v reálnej podobe majú veľmi malú možnosť napĺňať. Vyšší územný celok nedisponuje vlastnými príjmami z hľadiska daní, poplatkov, ktoré by išli do jeho rozpočtu. Čiže vlastné príjmy môžu tvoriť financie, ktoré získa len určitou obchodnou činnosťou so zvereným majetkom. Do skupiny vlastných príjmov patria aj peniaze, ktoré VÚC získajú z úverov či podporných fondov.“ Najvážnejší problém vidí v tom, že nový daňový systém

nie je funkčný

zároveň od začatia fungovania vyšších územných celkov. Dovtedy bude potrebné riešiť financovanie prostredníctvom decentralizačnej dotácie, ktorej poskytovateľom je a bude ministerstvo financií. „Ak mám správne informácie, toto ministerstvo uvažuje na komplexnú činnosť samosprávnych krajov uvoľniť v tomto roku 460 mil. Sk, mimo tých finančných prostriedkov, ktoré prejdú s presunom príslušnej agendy. Proces financovania a rozpočtovania v tomto roku, a to si dovolím povedať, do určitej miery nekorešponduje s Európskou chartou miestnej samosprávy. Finančné prostriedky samosprávy by mali byť nezávislé od štátneho rozpočtu. Chcem však poznamenať, že Slovensko k tomuto článku ani po prijatí charty ešte nepristúpilo. Nechali sme si tam otvorené určité prechodné obdobie.“ Štátny tajomník považuje za správne, aby spolu s kompetenciami prešiel na samosprávu aj príslušný majetok. Reálne to tak nie je, nedostal sa do inventarizácie ako majetok obcí a miest, ale bude stále v podobe „zápožičky“. Na otázku, dokedy bude trvať táto situácia, hovorí, že po skúsenostiach

z prvého roka

reformy sa pristúpi k novelizácii niektorých paragrafov zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy a v rámci toho by mala byť upravená aj táto oblasť. Doteraz prijaté zákony hodnotí ako dobré. „Vstupujeme do úplne nového procesu, a preto je normálne, ak sa ukážu niektoré nedostatky, ktoré zákonodarca nevedel predvídať. Podľa doteraz prijatých legislatívnych noriem sa v tomto roku dá v reforme postupovať, a preto nepredpokladám, že v dohľadnom čase budú prijaté niektoré ďalšie. Čo však bude treba, to je odpovedanie si na otázku, či budú alebo nebudú okresné úrady a ako sme schopní optimálne zorganizovať to, čo štát na území musí vykonávať. Do problematiky, či budú okresné úrady zrušené v roku 2004, sa vstupuje viac politicky ako odborne. Podľa môjho názoru tieto úrady môžu zaniknúť až vtedy, keď odovzdajú rozhodujúcu časť kompetencií. Podľa toho by od júla 2002 mali byť okresné úrady už

len torzom

z hľadiska výkonu kompetencií v porovnaní s tým, čo sú dnes.“ Štátny tajomník ministerstva vnútra je aj poslanom samosprávneho Žilinského kraja za Dolný Kubín. Toto mesto zastupuje v regionálnom parlamente s ďalšími dvoma poslancami, ktorí sú z KDH. Na otázku, či sa prejavuje v regionálnej praxi rozdielna politická príslušnosť poslancov VÚC, hovorí, že ak bude v samosprávnych krajoch také politizovanie, ktoré poznáme z republikového parlamentu, tak samosprávne kraje radšej nemuseli vzniknúť. „Som však presvedčený, že krajské parlamenty spolitizované nebudú. Poslanci boli priamo volení občanmi, čiže občania vedia, koho si zvolili a je im jedno, či je poslanec z takej alebo onakej strany. Budú ho hodnotiť podľa toho,

čo dokáže

presadiť. Dlhoročné skúsenosti z funkcie primátora Dolného Kubína mi potvrdzujú, že v komunálnej politike sa nerozhoduje politicky, ale je to o riešení vecných problémov. Už dvakrát sme sa ako novozvolení poslanci všetci traja stretli. Nie po politickej línii, ale so starostami všetkých obcí Dolnokubínskeho okresu. Požiadali sme ich, aby nás informovali o svojich prioritách. Neskôr ich vyhodnotíme a priamo pred nimi sa rozhodneme a zostavíme poradie dôležitosti úloh. Povieme si, čo pôjdeme spolu riešiť ako prvé.“ Svoje zvolenie za poslanca vníma I. Budiak nie ako podporu, ktorú dali voliči politickej strane, ktorej je členom (SOP), ale jednoznačne ako podporu svojej osobe, práci, ktorú odviedol aj vo funkcii primátora. Odmietol kandidovať na post predsedu VÚC. Keby bolo vytvorených dvanásť vyšších územných celkov a nie osem a samosprávny kraj by tvorila Orava, Liptov a Turiec, tak by bol kandidoval aj pod hlavičkou jednej politickej strany, pretože to by bol región, v ktorom dlhé

roky pôsobil

a ľudia ho tam poznajú predovšetkým ako človeka praxe. To však už nemôže povedať o Kysuciach a oblasti Bytče, a preto sa o post predsedu VÚC neuchádzal. Pretože viacerí poslanci VÚC sú starostami obcí a zároveň aj poslancami NR SR, spýtali sme sa ho, či je správna takáto kumulácia moci a funkcií. „Nie je v tom žiadny právny rozpor. Nevidím v tom ani rozpor, ktorý by bol v neprospech veci. Pretože starosta alebo primátor, ktorý je aj poslancom, má oveľa väčšie šance byť úspešný vo svojej základnej funkcii primátora či starostu. Beriem to ako možnosť lepšie robiť svoju prácu v danom regióne. Považujem to dokonca za prospešné, ak človek chce skutočne pracovať.“ I. Budiak nepovažuje za nič nezvyčajné, že pri reforme vznikajú aj problémy.

Vladimír Turanský