KTO KONTROLUJE CSFB...

Minulý týždeň v utorok sa na redakčnom stole Hd „ocitla“ kópia podľa všetkého návrhu mandátnej zmluvy (MZ) medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Credit Suisse First Boston (CSFB). Predstavitelia CSFB Matty Vengerik a Michal Šušák ju mali podpísať 30. 11. 2000, minister Ľubomír Harach 26. 2. 2001. Experti sa po preštudovaní textu viac-menej zhodujú v názore, že SR nemusí predať 49 % akcií Slovenského nárenského priemyslu (SPP). Naopak, podľa mandátnej zmluvy, ktorú má redakcia Hd k dispozícii, ešte aj dnes dáva možnosť prejsť na predaj hoci aj 10-percentného, rovnako tak 100-percentného balíka. Opierajú sa o tie body mandátnej zmluvy, ktoré hovoria, že CSFB v prvej fáze (pri strategickom hodnotení) pripraví len predbežný zoznam možných strategických partnerov, vyhodnotí kladné a záporné stránky potenciálnych stratégií predaja. Následne v druhej fáze procesu pomôže pri štruktúrovaní a vyjednávaní predaja. Bez toho, aby slovenská strana porušila privatizačný rámec, zostáva len na nej, či ešte pripustí diskusiu o optimálnom riešení predaja SPP. Optimálnom z hľadiska potrieb SR a nie skupinových záujmov.

Zmluva v tom znení, ako sme ju dostali, je na druhej strane dostatočne pružne stavaná na to, aby predstavitelia tohto štátu sami vedeli posúdiť, čo je a čo nie je výhodné pre SR. Len treba chcieť. K najslabším miestam radia odborníci spôsob, ako a za akých podmienok možno ukončiť mandát CSFB. Mandátna zmluva by mala priznať možnosť pre MH SR i pre CSFB kedykoľvek „odísť z hry“, dokonca aj bez udania dôvodu. Ak by sa však predsa len pre takýto krok rozhodlo MH SR, firme CSFB i naďalej zostane právo na úhradu celej sumy poplatkov súvisiacich s predajom. Ľudovo povedané, CSFB dostane v plnom rozsahu „odškodné“ a celú sumu provízie, aj keď MH SR ukončí mandátnu zmluvu s CSFB a predaj sa následne uskutoční do 24 mesiacov. Lenže, čo ak po odstúpení od sa akcie SPP predajú za úplne iných podmienok a úplne inému záujemcovi, ako odporučil CSFB?! Na domácej politickej scéne totiž nemožno vylúčiť ani nasledujúci variant: koaličná rada v snahe zabrániť odvolaniu I. Mikloša v stredu v parlamente a následnému možnému pádu celej vlády prijme teoreticky v utorok návrh SDĽ rozdeliť 49 % s tým, že 24 % môže kúpiť strategický nvestor a 25 % pôjde na budovanie driuhého kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy. Nie je vôbec vylúčené, že niektorí z terajších siedmich potenciálnych kupcov, ktorých má I. Mikloš v obálke, stratí o SPP záujem. Na druhej strane sú tu vlaňajšie vyhlásenia napríklad predstaviteľov európskych plynárenských spoločností (menovite Ruhrgasu) o tom, že podmienkou ich záujmu o privatizáciu je predaj minimálne 10 % akcií SPP. Aj takýto akcionár môže

mať vážne slovo

v budúcom rozhodovacom procese a riadení SPP. Podľa nich totiž pre budúce pravidlá hry v novej spoločnosti je rozhodujúca formulácia definitívneho znenia kúpno-predajnej zmluvy. Ak by teda predsa len došlo k sporom medzi CSFB a MH SR, miestom arbitráže má byť Viedeň, jazykom arbitrážneho konania má byť angličtina. Voči tomu prakticky nikto doteraz nenamieta. Z hľadiska právnych expertov je však neprípustný ten bod mandátnej zmluvy, podľa ktorého by sa MH SR malo vzdať akýchkoľvek výhrad proti arbitráži alebo inému konaniu. Predsa, MH SR neodvolateľne súhlasí, že ak CSFB začne súdne konanie, nebude si ani jedna strana nárokovať imunitu proti súdnym sporom ani proti zadržaniu majetku, aktív alebo príjmov. MH SR sa neodvolateľne vzdáva a neodvolateľne súhlasí, že v prípadnom súdnom spore možno exekuovať jeho majetok. Právnici tieto pasáže prekladajú do slovenčiny nasledujúco: ak prípadný súd vo Viedni prehráme, môže nám

siahnuť na majetok,

ktorý však MH SR nevlastní, len spravuje ako zakladateľ. Typickým príkladom je práve terajší vzťah MH SR k majetku SPP, Slovenských elektrární a pod. Ak by sme naozaj prijali takýto text mandátnej zmluvy, SR sa vopred vzdáva možnosti čo i len ohradiť sa voči prípadnej exekúcii majetku. Na mysli máme majetok, ktorý je zatiaľ plne v rukách suverénnej SR, teda štátu. Právne stanovisko je jednoznačné: SR si musí vyhradiť právo ohradiť sa alebo odvolať proti rozhodnutiu arbitra v prípadnom spore. Veď čo ak sa SR v budúcnosti proti prípadnému rozhodnutiu viedenskej arbitráže odvolá, v odvolacom konaní skutočne uspeje a ukáže sa, že sa mu v exekučnom konaní zadržiava majetok protiprávne? Nech už vláda prijme o predaji SPP také či onaké stanovisko, podľa znenia mandátnej zmluvy, ktorú má Hd nateraz k dispozícii, spočíva v tom, že CSFB v žiadnom prípade nemôže o „svoje“ peniaze z projektu SPP prísť. V každom prípade analytici unisono upozorňujú kabinet M. Dzurindu, že MH SR a následne vláda musí mať od začiatku privatizačného procesu možnosť

kontrolovať kroky

poradcu vlády pre predaj SPP, ktorým je firma CSFB. Nemali by sme totiž zabúdať, že aj po transformácii SPP ide o akciovú spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve štátu. Plynárenský podnik nepatrí ministerskému predsedovi ani Ľ. Harachovi, ani rezortu hospodárstva (ten ho podľa zákona iba spravuje) a dokonca ani vláde a už vôbec nie komisii pre predaj 49 % akcií SPP pod vedením vicepremiéra I. Mikloša. Každá zmluva predsa obsahuje práva aj povinnosti tej či onej strany. A mandátna zmluva, podľa toho, čo má Hd v rukách, vytyčuje iba práva, nie však aj povinnosti pre CSFB. Aspoň nie komplexne a v plnom rozsahu. A štát, občan (daňový poplatník) má právo žiadať, aby poradca vlády pre predaj takého strategického podniku mal priamo zakotvenú doslova povinnosť pravidelne kontrolovať kroky či zámery pri nakladaní s majetkom SPP. Osobitne, keď v Miklošovej komisii sú aj členovia, na ktorých vrhá nepríjemný tieň možného podozrenia kauza predaja 21 % akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu a dnes sa ňou musí zaoberať Generálna prokuratúra SR. Nehovoriac o tom, že samotná CSFB čelí vo svete

rôznym podozreniam

z neveľmi štandardných krokov svojich ľudí na kapitálových a finančných trhoch. Za jedno z najzraniteľnejších miest mandátnej zmluvy považujú experti mantinely, ktoré si CSFB vytýčila v možnom konflikte záujmov s klientom. Rezort hospodárstva súhlasil s tým, že o riešení podobných konfliktov ho CSFB nemusí informovať. Niektorí právni experti SOPK porovnávajú: CSFB si presne vytyčuje prístup, doslova otvorené dvere na MH SR i SPP (ku konkrétnym osobám, k materiálom, číslam, údajom), ale podľa všetkého v zmluve chýba spätný kontrolný mechanizmus zo strany SR smerom k činnosti a podniknutým krokom CSFB. V situácii, keď z komisie M. Machovej sa stalo "bezvýznamné štatistické oddelenie na preberanie Miklošovej pošty", to môže znamenať, že slovenská strana (okrem Miklošovej komisie, ktorá zatiaľ

bez výhrad

rešpektuje každý návrh CSFB) nemá možnosť zasiahnuť (vyjadriť výhrady) do práce privatizačného poradcu pri predaji najlukratívnejšieho podniku v SR, postupuje CSFB ako plne autonómna firma. Hlasy, ktoré prichádzajú zo strán zainteresovaných na predaji 49 % akcií Transpetrolu v prospech ruskej spoločnosti Yukos nabádajú k maximálnej možnej opatrnosti. Zdroj Hd, ktorý nateraz nechce byť menovaný, naznačil, že podľa kúpno-predajnej zmluvy medzi MH SR a Yukosom by sa mali zásadne zmeniť kompletné stanovy spoločnosti Transpetrol. V tom zmysle, že v praxi sa dozorná rada dostane viac-menej len do úlohy sekundanta, ktorý bude musieť vziať do úvahy a akceptovať rozhodnutia novokonštituovaného predstavenstva. V ňom podľa pripravovaných stanov by mala rozhodovať dvojtretinová väčšina, a to by znamenalo, že 49-percentný akcionár by mohol kedykoľvek zablokovať akékoľvek rozhodnutie či návrh 51-percentného akcionára v Transpetrole, ktorým aj po odkúpení 49-percentného balíka Yukosom zostane štát.

Tibor Bucha