SR je vraj problematická

Nezhody EÚ o financovaní rozšírenia

Starobylé múry španielskeho Cáceresu si tento víkend vypočuli prvú debatu, hoci neformálnu, šéfov diplomacií členských krajín EÚ, ktorá sa týkala financovania rozšírenia. Nastal „koniec krásnych prejavov o hľadaní európskej rodiny a začalo sa veľké rokovanie,“ tvrdí francúzsky denník Libération, podľa ktorého „zatiaľ čo je potreba prejsť k vážnym záležitostiam a siahnuť do peňaženky, pätnástka predvádza nejednotnú prehliadku škrobstva“. Ako sa totiž ukázalo, s januárovou predstavou EK o technických podmienkach financovania rozšírenia sa väčšina silných členov absolútne nezhoduje. Dokonca mocné krajiny ako Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Švédsko a Holandsko ho označili za príliš veľkorysý voči kandidátom. Návrh EK predpokladal finančnú pomoc v rokoch 2004 až 2006 vo výške 40 mld. eur, avšak len vo forme záväzkov. To by znamenalo, že EÚ by poskytla len 27 mld. eur a okolo 15 mld. eur by si zaplatili samotní nováčikovia vo forme príspevkov.

Šéfovia diplomacií síce prerokovali návrh týkajúci sa regionálnej a poľnohospodárskej podpory nových členov EÚ, avšak sám komisár pre rozšírenie G. Verheugen už skutočne „identifikoval hlavné problémy, hlavné sporné body, ktoré vezmeme do úvahy pri príprave návrhu spoločných rokovacích pozícií k daným kapitolám“. Diskusia by sa mala skončiť do 18. februára a už začiatkom marca by malo Španielsko, ktoré tento polrok predsedá EÚ, vidieť návrh pozície.

Návrh finančného rámca, ktorý minulý týždeň zverejnila EK, vyvolal vlnu kritiky zo strany kandidátskych krajín. Najostrejšie proti nemu vystúpili krajiny V4, podľa ktorých ide o nerovnaké zaobchádzanie s novými a starými členmi v oblasti priamych podpôr poľnohospodárom. Farmári nových krajín by totiž mali na začiatku dostať len štvrtinu z toho, čo ich kolegovia - a konkurenti - v dnešnej EÚ. Hoci kandidátske krajiny s priamymi platbami nepočítali, ich začiatočná úroveň je vraj nízka a sklamanie vyjadrili aj nad desaťročným obdobím na ich zdvihnutie sa na úroveň ostatných krajín únie. „Návrh akoby prejudikoval ďalšie sedemročné rozpočtové obdobie, ktoré sa začne v roku 2007,“ uviedol hlavný vyjednávač SR J. Fígeľ. Na druhej strane však výhrady členských krajín stoja na fakte, že Agenda 2000, z ktorej návrh vychádza, nepočítala s nijakými priamymi platbami. „Vyjadrili sme sa jasne. Priame platby sú porušením uznesenia z Berlína (z roku 1999), sme teda prinútení meniť jeho parametre. Ďalším problémom s priznaním priamych podpôr je, že nás nútia do reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ uviedol holandský minister zahraničia J. van Aartsen. Okrem toho Francúzsko a Nemecko, ktoré majú odlišné návrhy, čakajú tento rok voľby, takže pozorovatelia uvažujú aj s takou alternatívou, že sa rozhovory zablokujú až do jesene.

Z neformálnej skúšky ohňom ako zabezpečiť rozšírenie s čo najmenšou finančnou stratou pre členov však nakoniec vzišli závery, že ukončenie rozhovorov s kandidátmi do konca tohto roka nebude EÚ podmieňovať výsledkom rokovaní o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Čo je však horšie, stretnutie šéfov diplomacií EÚ v Cácerese zaradilo Slovensko do skupiny problematických krajín. Ako uviedol nemenovaný diplomat, „predstavitelia sa na stretnutí vyjadrili pre diferenciáciu medzi kandidátmi. Hovorilo sa o tom, že nie je nevyhnutné hovoriť strnulo o bloku desiatich vstupujúcich krajín. Ako problematické bolo v tejto súvislosti spomenuté Slovensko, Poľsko a Cyprus“. Slovensko sa v spoločnosti problematických krajín ocitlo pre neistotu politického vývoja v krajine po septembrových voľbách. EÚ si želá na Slovensku politickú kontinuitu a niektorí jej predstavitelia vyjadrili obavy z návratu „starých síl“ k moci. Poľsko robí vrásky na čele EÚ pre svoje zaostávanie v prístupových rokovaniach (kapitoly rybolov, hospodárska súťaž, voľný pohyb kapitálu, doprava, daňová politika atď.) a rastúcu podporu protieurópskych politických síl v krajine. Cyprus je spomenutý práve pre rozdelenosť ostrova.

Poslednou treťou témou víkendového stretnutia bola medzinárodná situácia, no najmä Blízky východ. Cáceres však tvrdo odmietol predstavu USA hovoriť v tejto súvislosti len o bezpečnosti a prehliadať možnosť diplomatického riešenia. Hoci šéfovia diplomacií mali na stole dva návrhy - taliansky (hovoril o potrebe zvolať ďalšiu medzinárodnú konferenciu) a francúzsky, väčšina sa priklonila k návrhom Paríža. Podľa H. Védrina je potrebné usporiadať palestínske voľby, z ktorých by vzišli legitímne štátne a municipiálne orgány, bol by vyhlásený palestínsky štát, stal by sa členom OSN a Izrael by ho uznal, stiahol jednotky z autonómnych území a zaviazal by sa rokovať o bezpečnostných koridoroch medzi Zajordánskom a pásmom Gazy. Nasledovala by palestínska ústava, vzájomná deklarácia o neútočení doplnená medzinárodným dohľadom, obnova rozhovorov na základe rezolúcií OSN s cieľom konečného vyriešenia statusu Jeruzalema, utečencov, vodných zdrojov a vymedzenia územia. USA však návrh odmietli ako zbytočný, pretože nepovažujú vymýšľať nové postupy, stačí vystupňovať tlak na palestínskeho prezidenta J. Arafata.

(sb/TASR/ČTK)

Závery stretnutia:

1. Ukončenie rozhovorov s kandidátmi do konca tohto roka nebude EÚ podmieňovať výsledkom rokovaní o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky.

2. EÚ bude rokovať o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky až v druhom polroku, keď EK predloží návrh tzv. revízie na pol cesty.

3. EÚ vyjadruje súhlas, aby výsledkom bolo prijatie deklarácie na decembrovom summite v Kodani.