Hospodársky denník
USD48,536 Sk
EUR42,35 Sk
CHF28,776 Sk
CZK1,333 Sk
  Pondelok  11.Februára 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Komu o čo ide...

Žijeme zvláštnu dobu. Klamstvo a pretvárka sa stali súčasťou nášho životného štandardu. Niežeby sme o to nejako zvlášť stáli, ale servíruje sa nám to odvšadiaľ, pričom tento servis má také poetické názvy, ako je Program boja proti korupcii alebo smerovanie do NATO a EÚ alebo nebodaj právny štát a iné „perly“. O čo vlastne ide? Keď po Novom roku pozastavil Úrad pre finančný trh prevod akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu, naši najvyšší a osobitne pán premiér zhodne konštatovali, že treba situáciu vyšetriť a uviesť všetko na pravú mieru, pričom on bude rešpektovať rozhodnutie ÚFT. Celé toto vyšetrovacie divadlo zamestnávalo kompetentné orgány celý mesiac a naši vládni a najvyšší sa hrali na demokratov. Slovo hrali používam zámerne, lebo už od začiatku boli karty jasne rozdané, pričom bol známy počet a úmysel hráčov, ako aj peniažky z tejto hry. Ale ako hovoria bratia Česi, chybička se vloudí… Celý „problém“ sa začal nešťastným vyjadrením ministra hospodárstva Ľ. Haracha, že žiadne akcie VSŽ sa predávať nebudú. Čuduj sa svete, na druhý deň boli preč. Nikto nevedel, kam odišli, ale sme na Slovensku a všetci vedia všetko, a teda už podľa nezastihnuteľnosti kompetentných bolo jasné, že ide o ďalšiu lumpáreň najvyšších vládnych činiteľov s ich blízkymi sponzormi. Indície sa čochvíľa potvrdili, keď doteraz vždy „zásadový premiér“ M. Dzurinda zrazu prestal argumentovať naším smerovaním do NATO a EÚ, čo je jeho

obľúbený argument,

len aby zakryl podstatu problému, ktorý nevie riešiť, a začal sa tváriť, že o ničom nevie. Jeho stranícky najbližší - Ľ. Harach a I. Mikloš začali s trápnym a málo presvedčivým vysvetľovaním uvedeného štátneho „modelu“. Možno sa vám zdá, že to je u nás bežný jav, a že vládni „spriatelenci“ si môžu dovoľovať s tichým súhlasom vlády už všetko, ale teraz padla kosa na kameň. Tým kameňom nebol nikto iný, ako svojho času protežovaný americký U. S. Steel. Pokiaľ sa vám zdá, že je to americký podnik, nemýlite sa. Len vám akosi nejde do hlavy, že naša skvelá a demokratická a do NATO a EÚ nás tlačiaca vláda, vyviedla takýto podraz práve Američanom. Celá vec je podstatne jednoduchšia. Nechápem, prečo to tí dzurindovci vyviedli práve Američanom. Keby to urobili našim „zlým“ podnikateľom, tak sa nič nedeje. Ale takto? Nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, tak dochádzam len k jednému záveru. Tu nejde o smerovanie, tu nejde o demokraciu, tu ide o peniaze! Je úplne jedno, či sa

podrazia nohy

našim alebo Američanom. Čo na tom, že ÚFT konštatoval porušenie zákona a generálna prokuratúra dala podnet na vyšetrovanie. Burza nakoniec po šalamúnskej analýze problému, ignorujúc orgány činné v trestnom konaní, obchod vyrovnala a akcie sú tam, kam pôvodne smerovali. V tejto súvislosti nie je zaujímavé, kto tento obchod urobil, ale to, že naši štátni úradníci svojím konaním umožnili takýto obchod. Bez nich by to proste nešlo. Uznávam, že J. Goodish sa právom cíti dotknutý, lebo ak by akýkoľvek americký predstaviteľ takýmto flagrantným spôsobom ovplyvnil trh, ako to urobil minister Ľ. Harach, tak by išiel sedieť na odpočinok. Toľko stojí v USA nedovolené ovplyvňovanie trhu. My však nie sme v Spojených štátoch. U nás to stojí len niekoľko trápnych minút pred kamerami a je po probléme. Celá táto aféra má ešte jeden veľmi významný háčik. U. S. Steel boli takpovediac prvou investičnou americkou lastovičkou. Táto „lastovička“ nepriamo zabezpečila M. Dzurindovi prijatie americkým prezidentom a zvýšený rating jeho osoby v zahraničí. To mu umožňovalo kamuflovať jeho výsledky pred verejnosťou a oháňať sa tým, že bez neho, rozumej ušľachtilých demokratov, nás do NATO a EÚ nezoberú, a tak nasadzovať jeho najväčšiemu rivalovi psiu hlavu. To, že okrem otcovsky

vyrieknutých fráz

nevie nič, už Američania vedia. Svojím konaním vlastne pomohol vyriešiť dilemu nielen Američanom, ale aj našim voličom. Jeho výsledky vládnutia, ako aj morálny kredit sú významne rukolapné. Teraz ide len o to, dokedy sa ešte budeme trápiť a kedy budú voľby. Na voľby treba tri veci - peniaze, peníze a peňeži, takže, na čo sa čaká?!

A. Bartolomei

prezident BF

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.