Homosexuáli v ríši zvierat

Láska v prírode? Vôbec nie iba „prirodzená“. Homosexualita kvitne medzi levmi, opicami, žirafami, delfínmi a mnohými ďalšími druhmi. Prejavuje sa rozmanitými spôsobmi: od maznania k chvíľkovému flirtu, od sexuálneho styku po citový vzťah pretrvávajúci po celý život. Stáročia vedci predstierali, že zvieracia homosexualita neexistuje. Nevenovali jej pozornosť zo strachu, aby neboli považovaní za gayov. Až keď XXIV. medzinárodná etnologická konferencia v auguste 1995 vyhlásila zvieraciu homosexualitu za legitímny odbor výskumu, začala sa situácia meniť. Sme však stále na začiatku, upozorňujú vedci a dodávajú, že mnohé štúdie sú ešte zaťažené predsudkami. Vedec Bruce Bagemihl z British Columbia University nedávno vydal publikáciu Biological Exuberance (Animal Homosexuality and Natural Diversity), ktorá predstavuje prvý krok. Kniha sa zaoberá jednak doloženými štúdiami uverejnenými v odborných časopisoch, jednak doteraz nezverejnenými, ale vierohodnými pozorovaniami, ktoré sa týkajú tohto odboru. Publikácia je rozdelená na dve časti. Prvá nazvaná Polysexuálny a viacdruhový svet skúma rôzne aspekty homosexuálneho správania zvierat: diverzitu, vývoj a význam. Druhá časť Pozoruhodné rozprávanie o zvieratách predstavuje profily jednotlivých druhov, a to homosexuálnych, transsexuálnych a bisexuálnych zvierat. Bagemihl vyvracia rozšírené presvedčenie, že homosexualita sa vzťahuje výhradne k sexu. Vzťahy samca k samcovi alebo samice k samici môžu podľa neho zahŕňať širokú škálu správania, ktorá siaha od jednoduchého dvorenia až po vytvorenie páru alebo dokonca rodiny. Tá istá definícia platí i pre heterosexualitu, iba s tým rozdielom, že v druhom prípade ide o zvieratá odlišného pohlavia.

Fáza dvorenia a genitálnej stimulácie sa odlišuje. U niektorých zvierat (orangutan, makak, bizón, žirafa) bežne dochádza k spojeniu medzi samcami, zatiaľ čo samice orangutanov väčšinou zavádzajú do partnerkinej vagíny prsty a samice delfína terminálnu časť chvosta. Trenie panví alebo genitálií je pri homosexuálnych vzťahoch zvyčajné aj medzi samicami, aj medzi samcami u opíc, levov a tuleňov. Rovnakým spôsobom sa k sebe správajú jednotlivci pri heterosexuálnych vzťahoch u druhov, ktorých samec nemá penis. Samce i samice veľrýb a delfínov sú vybavené dutinou, v ktorej sú uložené pohlavné orgány. Často sa stáva, že samec zavedie penis do dutiny iného samca. Existujú aj druhy, ktoré praktizujú dokonca aj orálny sex: orangutany, makakovia, šimpanzy alebo antilopy. Medzi niektorými zvieratami vznikajú často i stabilné homosexuálne vzťahy monogamnej povahy. Pokiaľ majú takéto páry mladé, starajú sa o ne s neobyčajnou starostlivosťou.

Vedci v súčasnosti skúmajú, do akej miery je homosexualita medzi faunou rozšírená. Zatiaľ nedospeli k definitívnemu záveru. Všeobecne sa však dá povedať, že medzi samcami sa vyskytuje častejšie než medzi samicami. U niektorých druhov sa správajú homosexuálne prevažne samce (delfíny), u iných výhradne samice (africká antilopa Adenota Vardoni). Homosexuálne správanie bolo pozorované u viac ako štyristopäťdesiat zvieracích druhov, čo je iba malý zlomok z jedného milióna existujúcich druhov. Pri sledovaní žiráf v národnom parku Tarangire v Tanzánii zistili vedci počas 3200 hodín sedemnásť homosexuálnych spárení a iba jedno heterosexuálne. Vedci si potom však musia zodpovedať otázku: ako môže byť tento údaj dôkazný s prihliadnutím na skutočnosť, že sa potom v sledovanej populácii narodilo dvadsať mláďat. Vedci sa síce snažia vyhnúť sa antropomorfizácii zvierat, ktoré sú predmetom ich výskumu, napriek tomu sa stáva, že sa im dávajú ľudské mená a do nich premietajú niektoré ľudské vlastnosti. Pokiaľ ide o správanie zvierat, osobitne v sexuálnej oblasti, nevyhnutne dochádza k ich porovnávaniu s človekom. Ale to je oveľa zložitejšia záležitosť.

Mnohí ešte stále tvrdia, že homosexualita v prírode neexistuje, že je iba ľudskou odchýlkou. Neprirodzená a proti prírode - to sú najbežnejšie používané termíny pri ospravedlňovaní kontrol, sankcií a represií proti homosexuálom. Pri diskusiách o príčinách homosexuality sa často hľadá riešenie v oblastiach, ktoré spolu zdanlivo nemajú nič spoločné, ako genetika/prostredie, biológia/kultúra, príroda /vzdelanie. Teraz začína medzi vedcami prevládať presvedčenie, že homosexualita je rovnako prirodzená ako heterosexualita. Príčina homosexuality je argumentom, ktorý je dôležitý iba pre spoločnosť, v ktorej sú gayovia považovaní za výstredných a nenormálnych jednotlivcov. Väčšina ľudí sa predsa nespytuje, čo je príčinou vlastností, ktoré sú považované za normálne, ako je heterosexuálna túžba alebo používanie pravej ruky.

Nedostatok a účelnosť boli tradične považované za jediné primárne činitele pri evolučných transformáciách druhu, vysvetľujú vedci. Podstatou biologickej exuberancie je, že okrem obmedzujúcich faktorov a účelnosti pôsobí na prírodné systémy aj hojnosť a nadbytok. Z tohto hľadiska možno považovať homosexualitu a nereprodukčnú heterosexualitu buď za „vyčkávacie“ možnosti, alebo za prejav globálnej zvláštnosti biologických systémov, ktorá môže mať mnoho iných foriem. Historicky vnímané, ľudská homosexualita odjakživa existovala v troch kultúrach troch kontinentov: u severoamerických domorodcov, u kmeňov na Novej Guinei a medzi obyvateľmi arktickej Sibíri. Severoamerickí domorodci ctia homosexuálov ako jednotlivcov „s dvoma duchmi“. Často je to práve transvestita, kto môže zastávať funkciu šamana. Na Novej Guinei je mužské semeno považované za látku nevyhnutnú na „virilizáciu“ mladíkov, pri ktorej sú všetci mladí mužského pohlavia orálne alebo análne inseminovaní a takto prechádzajú z puberty do dospelosti.

Predstava sexu ako hry a ako vyhľadávania potešenia je nepochybne zaujímavá, pripúšťa milánsky vedec Ettore Tibaldi. Zdôrazňuje však, že by sa nemalo zabúdať, že účelom autoritárskeho vzťahu medzi dominantným samcom (či dominantnou samicou) a podriadeným druhom je zabrániť akejkoľvek vzbure. V jednom sú všetci vedci jednotní: skúmanie zvieracej homosexuality je iba v začiatočnej fáze.

(kab)