ZAVRIEME SNÁĎ OBCHODY?

Až po tom, čo odborári začali prichádzať s prvými návrhmi na zmeny v kolektívnych zmluvách na základe Zákonníka práce, ktorý parlament schválil 2. júla 2001 a uverejnený bol v Zbierke zákonov 8. augusta 2001, si zamestnávatelia všimli, že niečo nie je v poriadku. Priznal to hlavný vyjednávač za Asociáciu zamestnávateľských zväzov (AZZZ) Ing. Juraj Borgula po stretnutí zástupcov jednotlivých zväzov a veľkých podnikov s odbornými pracovníkmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí túto dôležitú legislatívnu normu pripravovali. Faktom je, že na samom začiatku legislatívneho procesu bola dohoda medzi predstaviteľmi zamestnávateľov a zamestnancov, a to ešte v septembri roku 2000. Iný je fakt, že poslanci vstúpili do prerokúvania Zákonníka práce až 111 pozmeňovacími návrhmi. Niektoré naoko detaily by v prípade účinnosti od 1. apríla 2002, podľa J. Borgulu, narušili dialóg sociálnych partnerov. „Tam, kde dnes platný Zákonník práce stanovuje povinnosť informovať odbory, bude potrebné sa s odbormi dohodnúť. V praxi dohoda môže znamenať, že tri mesiace žiadne rozhodnutie nejestvuje. Ale je tu štátny orgán, Národná inšpekcia práce, ktorá za to môže pokutovať,“ uvádza príklad J. Borgula. Na nevyvážené

práva odborov

oproti zamestnávateľom, ale aj zamestnaneckej rade poukázal v rozhovore pre Hd aj viceprezident pre kolektívne vyjednávanie Zväzu obchodu SR Ing. Ján Frniak. „Nepovažujem za správne, že sa zamestnanecká rada zruší, keď sa vytvoria odbory. Otvára to cestu k tomu, že by skupinka ľudí mohla takýmto spôsobom ovplyvniť firmu, a to aj zamestnancov. Ak už majú mať odbory prioritu, mala by ich podporovať väčšina zamestnancov, povedzme 60 %.“ Upozornil tiež na to, že náklady, ktorými majú prispievať na činnosť odborov, sú pre malé obchodné firmy záťažou. Navyše, v Zákonníku práce nie je jasne povedané, ktorých funkcionárov sa úľavy týkajú. Len predsedu alebo aj ďalších členov výboru? A koľko členov má mať vôbec výbor? Problémom sú aj činnosti, ktoré musia právnické osoby zabezpečovať zo zákona, napríklad ochrana bezpečnosti pri práci a požiarna ochrana. Doteraz to riešili dohodami o pracovnej činnosti, ktoré súčasný Zákonník práce nepozná. Dohody sa vo sfére obchodu využívali aj na riešenie sezónnej potreby viac pracovníkov napríklad v predvianočnom čase. Obchodníkov obmedzuje aj maximálny stanovený počet pracovných hodín v týždni so záväznými dvoma dňami voľna každý druhý týždeň. „Okolo vianočných a predvianočných sviatkov je to pre nás problém. Nie je možné

vianočný trh,

ak by sme mali dodržiavať tento Zákonník práce,“ uzatvára J. Frniak. Obmedzenie nadčasovej práce tak, ako o tom hovorí Zákonník práce, vyvolal nesúhlas aj vo Zväze poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDOS) SR. „My do tejto právnej normy potrebujeme vniesť problematiku tzv. špičkovej poľnohospodárskej práce, lebo agrotechnické termíny nepustia. Keď včas nepoorieme, nezasejeme alebo nepozberáme úrodu, a to bez ohľadu na dĺžku práce, nebudú ani potraviny. Potom by sme museli dovážať zo zahraničia,“ povedal nám riaditeľ ZPDOS Ing. František Manda. „Pracovníkom v poľnohospodárskej prvovýrobe nie je možné počas sezóny, teda od mája do septembra poskytovať v sobotu aj nedeľu voľno. Jeden deň áno, ale dva dni z hľadiska zabezpečenia poľnohospodárskej výroby v tejto časti roka sa nedá. V našom prípade Zákonník práce

asi ťažko môže

prispieť k zníženiu nezamestnanosti. Lebo vedenie družstva nedá do ruky napríklad drahý kombajn či iný stroj len preto, že pôvodný kombajnista môže pracovať len okolo osem hodín. Veď napokon ide aj o návyky pri práci, lebo napríklad pri starostlivosti o dobytok treba mať určité poznatky a rozumieť mentalite hospodárskych zvierat. Veľké problémy by nám robilo, keby sme na sezónne práce nemohli zamestnávať dôchodcov. Poľnohospodárstvo je špecifické odvetvie, a tak je to na celom svete.“ K otázke vytvárania zamestnaneckých rád uviedol, že poľnohospodári sú členmi družstiev, teda ide o členský vzťah k firme. „Vytvárať u nás zamestnanecké rady a rady zástupcov z pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe je nezmysel. Voči komu ich majú poľnohospodári vytvárať? Je to proti logike a proti zásadám Medzinárodného družstevného zväzu,“ upozorňuje F. Manda na to, že Zákonník práce nevzal do úvahy princíp družstevnej samosprávy. AZZZ zozbierala len za dva dni 123 strán pripomienok, ktoré mieni spracovať a odovzdať ministerstvu. Navrhuje odsunúť termín účinnosti Zákonníka práce a opätovné prerokovanie na pôde tripartity. S tým, že Zákonník práce musí byť

výsledkom konsenzu

medzi zamestnávateľmi a predstaviteľmi zamestnancov, súhlasí aj vedúci úradu MPSVR SR Boris Sopira. Nevidí však dôvod otvárať v tejto chvíli Zákonník práce, pretože mnohé veci sa dajú dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania, pričom však pripúšťa, že základné štandardy, ktoré určuje, je potrebné dodržať. Dodal tiež, že ak máme v súčasnosti šancu vstúpiť do Európskej únie, musíme dobrovoľne splniť podmienky, ktoré v nej platia. „Robili sme všetko preto, aby zákony súvisiace s pracovným právom boli v parlamente schválené a aby sme mohli uzavrieť kapitolu, sociálna politika a zamestnanosť.“ Naozaj nám išlo o zakotvenie pracovnoprávnych vzťahov na štandardnej európskej úrovni,“ povedal B. Sopira.

Riaditeľ úseku hospodárskej, zamestnávateľskej a regionálnej politiky Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Ing. Viliam Garay si myslí, že Zákonník práce v dnešnej podobe je zbytočne komplikovaný. „Jeho ustanovenia sa síce dajú obísť, ale predsa nemôže byť cieľom zákony obchádzať a hľadať kľukaté nepoctivé cestičky.“ Práve pre túto zložitosť bude veľmi náročné nájsť stratený konsenzus. A to aj napriek tomu, že pripomienky zo zväzov a fabrík sú podľa viceprezidenta AZZZ J. Kollára konštruktívne a ako zdôraznil člen prezídia AZZZ Karol Pavlů, problémy okolo Zákonníka práce chcú riešiť kultivovane.

Zuzana Krútka

Vladimír Turanský