Od slobody až po doživotie

Proces s Miloševičom rozhodujúcou skúškou pre tribunál

Keď vlani na sklonku júna Belehrad vydal bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny (ICTY), v Srbsku zavládol pekný zmätok. Vláda ubezpečovala verejnosť, že išlo o nevyhnutný krok, radikálna časť politického spektra zúrila, zatiaľ čo prezident JZR V. Koštunica sa tváril, že o celej veci nič nevie. V Haagu naopak mali jasno. Odkedy ho Bezpečnostná rada OSN založila v máji 1993, súd musel bojovať o postavenie, vplyv a uznanie. S Miloševičom vo väzbe to mal vyhraté. Napriek kritikám a polemikám, v momente vydania bolo jasné, že ICTY nebude rozhodovať len o osude bývalého prezidenta, ale zrejeme aj o oficiálnom výklade histórie posledných balkánskych vojen. Či sa to už niekomu páči alebo nie.

Proces, ktorý sa začína dnes, médiá už označili za najdôležitejší svojho druhu od čias Norimbergu. Očakáva sa, že bude trvať asi dva roky, vypočutých bude okolo tristo svedkov a bude ostro sledovaný tak v očiach laickej, ako aj odbornej verejnosti. Jednoducho, ďalší kus dejín v priamom prenose. A zároveň ukážka civilizačného pokroku. Pred pätnástimi rokmi šokovaný svet sledoval v televíznych obrazovkách popravu prezidenta Ceausesca a jeho manželky, dnes na bývalého juhoslovanského prezidenta čaká kultivovaná súdna sieň.

To všetko neznamená, že námietky proti tribunálu zmizli. Možno ich je teraz, pred procesom, ešte viac. Hlavná prokurátorka súdu Carla del Ponteová ich však razantne odmieta: „Tento proces nie je o pomste a tiež nie o kolektívnej zodpovednosti. Je o Miloševičovej osobnej zodpovednosti za zločiny v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Kosove, z vykonania alebo prikázania ktorých je obvinený.“ Vyjadrila tiež presvedčenie, že Miloševiča na základe jasných dôkazov usvedčí. Tri spojené žaloby majú pritom 66 bodov, ktoré sa vzťahujú na vojny v Chorvátsku, Bosne a v Kosove. Najväčším sú dve obvinenia z genocídy v bosnianskej vojne. Bývalému prezidentovi hrozí najväčší možný stanovený trest - doživotné väzenie.

Miloševič sa naopak snaží spochybniť objektivitu a legitimitu celého súdu, ktorý už viackrát označil za „výsmech práva“, zatiaľ čo žalobu považuje za „politický pamflet“. Osobne odmietol obhajcu a podľa jeho právnych poradcov sa nebude ani sám obhajovať, iba využije prítomnosť v súdnej sieni na vyslovenie svojich názorov o udalostiach. Odborníci sa pritom naozaj domnievajú, že prokuratúra, ako aj celý tribunál sa naozaj bude musieť vyvarovať viacerým nástrahám. V prvom rade budú musieť presvedčiť svet, že ide o férový proces, čo nebude jednoduché. Miloševič sa zrejme bude pasovať do úlohy obete, ktorej chce tribunál bez dôkazov pripísať vinu za všetko zlo, ktoré sa spáchalo na území bývalej Juhoslávie. Bude poukazovať na fakt, že on sa ako jediný z najvyšších politických predstaviteľov juhoslovanských národov ocitol pred súdom, ako aj že ICTY ani len neuvažuje o stíhaní osôb, ktoré rozhodovali o bombardovaní Juhoslávie.

Okrem toho ani dokazovanie nemusí ísť ako po masle. V čase vojen v Bosne a Chorvátsku totiž Miloševič bol srbským prezidentom, čiže nebude jednoduché dokázať mu zodpovednosť za zločiny, ktoré spáchala povedzme bosnianskosrbská armáda. V prípade Kosova Miloševič síce stál na čele ozbrojených zložiek, no v tomto prípade nečelí tým najväčším obvineniam. Pokiaľ ide o dôkazy, veci budú určite jasnejšie, keď sa zistí totožnosť svedkov obžaloby, ktorá z bezpečnostných dôvodov zostáva utajená.

Ak však hovoríme o úspešnosti haagskeho tribunálu, najdôležitejšou otázkou bude, či sa mu prostredníctvom procesu s Miloševičom, ale aj ďalších procesov podarí urobiť čiaru za minulosťou a otvoriť tak cestu k definitívnemu zmiereniu balkánskych národov. Lebo to by malo byť jeho základným poslaním.

Rastislav Boldocký