Pomáhajú si, ako len vedia

Zaplavila nás lacná, nekvalitná čínska produkcia obuvi

Zo Slovenska sa v minulom roku vyviezlo 17,1 milióna párov obuvi, takmer o pol milióna párov viac ako rok predtým. Vyrobilo sa však asi 8,5 milióna párov a doviezlo takmer 12 milión párov. A práve v importe je nesmierny rast, veď v roku 2000 sme doviezli len 5,6 milióna párov obuvi. V skutočnosti možno rast dovozu ani nie je taký závratný, skôr sa do oficiálnych čísel dostali aj niektoré topánky, ktoré nám dovtedy plávali v sivej ekonomike. Najväčším odberateľom slovenskej obuvi je Nemecko, naším najväčším dodávateľom Čína. Podobná situácia je v susednej Českej republike. Suverénne najväčším dovozcom do ČR je tiež Čína (23,5 milióna párov), najväčším odberateľom je takisto Nemecko. Naši susedia robia však zrejme menej reexportov ako my, pretože vývoz ČR v roku 2001 predstavoval asi 11,5 milióna párov, teda menej ako slovenský vývoz, kým dovoz je niekoľkonásobne vyšší - takmer 36 miliónov párov obuvi. Pritom sa výroba obuvi v ČR pohybuje okolo 13 miliónov párov a na domácom trhu sa z toho uplatní asi desatina. Okolo 60 % českého trhu s obuvou dokázal okupovať čínsky tovar, zvyšok ponuky má veľmi pestrý geografický pôvod. Obuv zo Slovenska predstavuje asi 6,23 % tamojšieho trhu (1,45 milióna párov), priemerná cena jedného páru, za ktorú sme ho vyviezli, bola 267 CZK. Pritom priemerná cena, za ktorú Slovensko obuv vyváža, je podstatne vyššia, takmer 500 Sk za pár. Cena dovážanej obuvi je zasa podstatne nižšia, len 181 Sk. Evidentne to zodpovedá nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva, ktoré nemá iné východisko, len uprednostňovať tú obuv, ktorá je lacnejšia. To približne zodpovedá aj situácii v ČR, kde priemerná cena dovážanej obuvi je takmer 173 CZK a pri vývoze sa dosahuje cena 338 CZK za jeden pár. Ak dnes možno hovoriť o situácii v obuvníckom priemysle SR ako o stabilizovanej, vďačíme za to najmä zahraničným spoločnostiam, ktoré tu pôsobia. Aj preto je v porovnaní s prezentovanými výsledkami slovenská účasť na medzinárodnom veľtrhu obuvi a kožiarskeho tovaru v Brne, ktorý sa dnes začína, veľmi skromná, iba šesť firiem. Za zahraničné spoločnosti tam totiž vystavujú ich centrály alebo české pobočky.

Pritom sa však na trhoch EÚ dokázali presadiť aj vyslovene domáce obuvnícke a kožiarske firmy, napríklad Vulkan Partizánske, Hitop Partizánske a Ligarex Liptovský Mikuláš. Po tom, čo sa obuvnícke kolosy v transformácii doslova položili, malé a stredné firmy žijú. Podľa prezidenta Zväzu obuvníckeho a kožiarskeho priemyslu SR Štefana Šula z niektorých ešte môžu vyrásť veľké firmy. „Niektoré začínali v garáži a dnes majú sto pracovníkov a aj Baťa bol v začiatkoch malou firmou,“ podopiera tento predpoklad. Zároveň však poukazuje na to, že odvetviu chýba výskumná základňa, ktorá je oporou malých a stredných firiem v Taliansku. Výrobné závody zahraničných spoločností čerpajú od materských firiem a domáci výrobcovia si pomáhajú, ako vedia.

Zuzana Krútka