Bezpečnosť i kvalita potravín

Vo štvrtok v Pálffyho paláci pod Bratislavským hradom bude diskusia Hospodárskeho klubu (NEF) na otázku: Ako si predstavujeme hospodárstvo a spoločenský vývoj po parlamentných voľbách? Dnes zverejňujeme niektoré myšlienky Ladislava Sedmáka, prezidenta Taurisu, a. s., Rimavská Sobota a člena výboru tejto komunity.

- V mojom slove sa budem snažiť potvrdiť a zároveň zdôrazniť nevyhnutnosť nastoľovania problematiky poľnohospodárstva v potravinárskom reťazci a jeho konkurencieschopnosti v čase, keď je opakovane a často neopodstatnene vystavené kritike niektorými členmi vlády, resp. poslancami NR SR.

Nepatrím medzi manažérov, ktorí sa dlho zaoberajú analýzou príčin, analýzami ako takými, a preto sa nemusíme ani dnes obávať, že prednesiem tzv. Zelenú správu za posledných desať rokov a už vôbec nie pred 1989. rokom, kde som na rozdiel od niektorých poľnohospodárov nič trhové nenašiel.

Svoj pohľad chcem upriamiť do budúcnosti agropotravinárskeho sektora na Slovensku, ktoré nemôže a nesmie byť odtrhnuté od vízií agrárneho sektora v západnej Európe, kde sa v súčasnosti objavujú v rôznej intenzite a vo frekvencii tlaky na hospodárnosť bez toho, aby sa zanedbali aspekty bezpečnosti a kvality potravín viac ako kedykoľvek predtým. Veď heslom nedávneho kongresu farmárov a poľnohospodárskych družstiev reprezentovaných Konfederáciou európskeho poľnohospodárstva (CEA), Výborom profesionálnych poľnohospodárov (COPA) v Belfaste koncom minulého roka bolo: „Žiadne ústupky v bezpečnosti a kvalite potravín.“

Raz a navždy si musíme povedať, že sa skončila transformácia ekonomického, sociálneho a spoločenského života v Slovenskej republike a mali by sme skúsiť žiť a hospodáriť s ostrými nástrojmi trhovej ekonomiky. Ministerstvo pôdohospodárstva je silovým rezortom, a preto by to nemal byť len úrad, ale mal by sa začať správať manažérsky. Zmeniť

postoj ku generácii

poľnohospodárov, ktorí nechcú a odmietajú princípy trhovej ekonomiky, resp. nedorástli a nikdy nedorastú na úroveň moderného manažéra ochotného celoživotne sa vzdelávať, zdokonaľovať a niekedy, keď si to situácia vyžaduje, aj riskovať. Mali by sme vpustiť do poľnohospodárstva novú generáciu ľudí, ktorá nebude poznať výrazy ako potravinová sebestačnosť, umelá zamestnanosť, srdcová záležitosť a pod. Okamžite by sa mal zmobilizovať celý profesijný stav, ale aj sympatizanti poľnohospodárstva v rôznych profesiách a vo funkciách, najmä z výkonnej a zo zákonodarnej moci, pretože čas hrá proti nám. Je úplne jedno, či vstúpime do EÚ v roku 2004, 2005 alebo to bude v roku 2006. Ani v jednej oblasti patriacej pod rezort pôdohospodárstva nebudeme môcť povedať, že sme na vstup pripravení.

Lesníctvo spolu s poľnohospodárstvom sa podieľa na ochrane prírodného dedičstva a na efektívnom využívaní lesného porastu. Kým u nás zápasíme so základnými problémami, ako slabo fungujúci

trh s drevom,

existenčné problémy v drevospracujúcich podnikoch, nízka hmotná zainteresovanosť zamestnancov štátnych lesov a pod., v Európe je už spracovaný model trvalo udržateľného rozvoja lesníctva, presahujúci generačné rámce. Deregulácia a privatizácia lesných hospodárstiev je nevyhnutným predpokladom ich efektívneho obhospodarovania v budúcnosti aj napriek tomu, že v niektorých urbariátoch založených v uplynulých desiatich rokoch o efektivite hospodárenia ani nepočuli. Multifunkčnosť lesov v ich globálnom rozmere sa v budúcnosti predpokladá zjednotením legislatívy spoľahlivými zákonmi a vyváženými ekonomickými podmienkami v zjednotenom trhu v prospech budovania výkonného lesného hospodárstva všetkých majetkov lesov.

Bude potrebné dostať inštitucionalizáciu ako takú, jej transparentnosť s krajinami EÚ najmä v evidencii majetku a vo vlastníckych vzťahoch (SAPARD). Ďalej bude potrebné zvládnuť prispôsobenie hospodárskych, sociálnych, právnych a daňových otázok spoločným štandardom. Určite rovnako ako ja vnímate ako najťažší proces diskusiu o spoločnej dotačnej a subvenčnej politike poľnohospodárstva budúcej EÚ. Ide o krajiny s rozdielnymi klimatickými podmienkami, východiskami, prípadne podmienenými problémami. Prijať nových členov, ako sme i my, je skutočne zložitý proces. Veď slovenskí poľnohospodári ešte stále zápasia s elementárnymi problémami a mnohí

žijú z podstaty

výrobných prostriedkov. Osobne vítam názor, ktorý odznel v Belfaste, že prístupové krajiny si budú môcť uplatňovať rôzne stránky vlastnej agrárnej politiky s akceptovaním rovnakých práv a povinností. Tento názorový posun sa zrodil aj na základe spoločnej jednotnej agrárnej politiky krajín Vyšehradskej štvorky, respektíve ich agrárnych komôr. To možno hodnotiť pozitívne, ak to tak pochopí aj nová vláda SR zvolená v tohtoročných parlamentných voľbách a prejaví sa to i v štátnom rozpočte na rok 2003 a následne v úplne novej dotačnej a subvenčnej politike ministerstva pôdohospodárstva ako nositeľa ekonomických nástrojov.

Slovensko potrebuje silné pôdohospodárstvo, či sa to niektorým členom vlády páči alebo nie. Potrebuje ho aj Európa, pretože len poľnohospodárstvo, ktoré stojí

na pevných nohách,

bude bezpečné a schopné citlivo riešiť ekologické problémy vyplývajúce z poľnohospodárskej veľkovýroby. Nehovoriac o tom, že musí byť schopné pružne reagovať na výzvy konkurenčnej trhovej ekonomiky a na požiadavky odberateľov.

Obchodný sektor, ktorý sa takisto postupne koncentruje, si nepriamo zväčšuje vyjadrovaciu silu a mnohokrát zneužíva svoje postavenie na jednostranný diktát ceny a dodacích podmienok. Osobne s tým mám dvojročné skúsenosti a riešenie vidím v integrácii agropotravinárskeho sektora a vo vyššom stupni organizovania mladých, samostatne hospodáriacich roľníkov do nových firiem z dôvodu konkurencieschopnosti, pretože mi chýba vitalita vidieckeho priestoru. Snaha po zvyšovaní ekonomickej efektívnosti nesmie zanechať žiadne negatívne

stopy na kvalite

alebo bezpečnosti potravín, ako to bolo nedávno v rôznych potravinových krízach. Všetci do jedného, ktorí chceme v tomto priemysle pracovať, musíme mať stále na zreteli, že obnovenie dôvery spotrebiteľa a udržanie si dôvery konzumentov je veľmi, ale veľmi ťažké. Musíme mať v poľnohospodárstve dostatok financií na to, aby sme používali len bezpečné, vyskúšané a otestované technológie. Už rok 2002 nám priniesol zmenu v legislatíve v oblasti určenia pôvodu mäsa, jeho označovania vo výrobnom procese až po predaj mäsa z dôvodu bezpečnosti celého potravinového reťazca. Európa bude vždy presadzovať multifunkčný agrárny model, ktorým sa predurčuje výroba ako priorita garantujúca zásobovanie zdravými, rozmanitými a vysokohodnotnými produktmi. Treba však počítať so zlepšeným silným

modelom kontroly

neškodnosti potravín a poľnohospodárskych produktov a rovnako musíme počítať s vysokým stupňom usmerňovania agropotravinárskeho trhu v oblasti životného prostredia, s plnením environmentálnych funkcií a s individuálnou zodpovednosťou poľnohospodárov.

Dalo by sa tu hovoriť o vplyvoch spoločnej meny a ich vplyvoch vypočítateľných a nevypočítateľných na poľnohospodárstvo v kontexte medzinárodného obchodu, o možnostiach a nemožnostiach liberalizácie agrárneho obchodu, o bilaterálnych a rámcových dohovoroch v rámci WTO z Berlína alebo integračnej agendy 2000 z Marakkéša, ale sú to veci rýchlo sa meniace, a preto z hľadiska stratégie (vízie) pre mňa dnes nie sú dôležité. Dôležitejšie je vedieť, že regionálna mnohorakosť budúcej EÚ, dlhým vývojom zdedené rozdiely a existujúce „čerstvé“ špecifiká prispievajú k tomu, že reálna miera hospodárskej sociálnej a kultúrnej identity nášho starého pekného kontinentu sa zužuje. Je čoraz zreteľnejšie, že európsky región je kľúčovým partnerom svetovej ekonomiky. Keďže je otvorený pre

obchodné vzťahy

s tretími krajinami, nevyhnutne podlieha procesu globalizácie. Tá postihuje všetky odvetvia ekonomiky, nevynímajúc poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Takže, pripravme sa na to.