Mať jasné genetické pravidlá

Modifikované potraviny aj v našich obchodoch

Hoci vo vyspelých krajinách sveta sa už dlho búrlivo debatuje o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), na Slovensku sa táto otázka vynorila z okraja záujmu verejnosti len nedávno. A to najmä pre krik ochranárskych organizácií, ktoré upozorňujú na túto otázku a snažia sa vytvárať tlak na konkrétne siete obchodov, aby potraviny s obsahom GMO nepredávali. Tomu sa však v súčasnosti už nedá úplne zabrániť. Geneticky upravené plodiny sa síce na Slovensku nepestujú, ale... Ale pestujú sa vo viacerých vyspelých krajinách sveta, a tak ich dovoz bol dosiaľ ťažko kontrolovateľný. Potvrdili to aj závery pracovníkov Výskumného ústavu potravinárskeho, ktorí na sklonku minulého roku našli v potravinách stopy po geneticky zmenených organizmoch. Zo 113 kontrolovaných vzoriek až 26 obsahovalo geneticky modifikovanú sóju. Nielen v sójovej omáčke, ale i paštéte, párkoch či šunke. Sója zrejme pochádzala z importu z USA. Stanoviť základné mantinely v oblasti GMO je cieľom návrhu zákona o geneticky modifikovaných technológiách a organizmoch, ktorý je v súčasnosti v NR SR. Zahŕňa smernice EÚ, ktoré zjednocujú právne a bezpečnostné požiadavky na používanie genetických technológií. Skutočnosť, že GMO predstavujú problém nielen environmentálny, ale aj ekonomický, sociálny a etický - si dnes uvedomuje celý svet. Nakladanie s GMO prináša rôzne riziká, najmä z hľadiska

ochrany života

a zdravia ľudí a životného prostredia vrátane zachovania biologickej diverzity (druhovej pestrosti). Na druhej strane však prostredníctvom GMO možno dosiahnuť vyššie výnosy plodín, ich väčšiu odolnosť voči škodcom, vyrábať lacnejšie a účinnejšie lieky... Keďže do SR prenikajú GMO nielen v podobe výrobkov z geneticky zmenenej sóje, ale i v podobe prídavných látok (farbivá, stabilizátory, príchute ) a v liečivách, spomínaný návrh zákona zamedzuje nekontrolovateľný dovoz a výrobu. Podľa vyjadrenia odborníkov zákon rozlišuje dva spôsoby používania GMO. Prvý rieši používanie v uzavretých priestoroch, aby GMO nemohli uniknúť do životného prostredia. Vyžaduje si zaradenie do niektorej zo štyroch rizikových tried a pri určených triedach aj súhlas ministerstva životného prostredia. Zámerné uvoľňovanie GMO do životného prostredia alebo na trh podmieňuje súhlas kompetentného orgánu. Predchádzať mu však musí zhodnotenie možných rizík a dodržiavanie stanovených podmienok. Aj keď sa mnohým zdá uvedený

postup prísny,

jeho bagatelizovanie môže mať katastrofálne dôsledky. A tak nečudo, že napríklad v Anglicku musí každý súhlas na dovoz GMO osobne podpísať kompetentný minister a do týždňa o tomto kroku informovať. Keďže sa problematika GMO týka aj ďalších rezortov - pôdohospodárstva a zdravotníctva, ich predstavitelia, ako aj zástupcovia vedeckých pracovísk a občianskych organizácií budú členmi Komisie pre biologickú bezpečnosť. Jej úlohou bude najmä príprava podkladov k rozhodnutiam o vydávaní súhlasov. No diskusie v jednotlivých výboroch parlamentu k zákonu predsa len naznačujú, že viaceré loby sa snažia presadiť prostredníctvom pozmeňovacích návrhov svoje záujmy. A tak jeho definitívna verzia môže v konečnom dôsledku byť krokom späť a nie dopredu v približovaní sa našej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ.

Zdena Rabayová