SDKÚ/SDĽ A 25 % SPP

Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš ultimatívne ohlásil, že buď dokončenie predaja 49 % akcií SPP, alebo pád vlády. Pomerne kategoricky zmietol zo stola aj návrh SDĽ rozdeliť balík na dva: s tým, že 25 % by išlo na budovanie druhého kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy (každý občan by si po odchode do penzie vymenil plynárenskú „kupónovú knižku“ za nasporené peniaze) a 24 % by štát predal strategickému investorovi. Podľa I. Mikloša by si minister práce P. Magvaši prišiel rovnako „na svoje“, keby na riešenie dôchodkovej reformy dal 25 % z 51-percentného balíka, ktoré si po privatizácii SPP ponechá v rukách štát. Toľko stručné, pre zrozumiteľnosť trochu zjednodušené priblíženie problematiky. O odborné stanovisko sme požiadali Dušana Lukášika, ktorý v súčasnosti pracuje ako nezávislý analytik.

Riešenie, ktoré navrhla SDĽ, obsahuje niekoľko rozmerov transformácie hospodárskej a sociálnej sféry. Vychádza pritom výlučne z možností, ktoré dáva zákon o veľkej privatizácii. To znamená možnosť privatizovať maximálne 49 % akcií SPP. Vychádza z uznesenia vlády o privatizácii 49 % akcií SPP a o využití výnosov z privatizácie SPP na potreby reformy dôchodkového systému. V zmysle ustanovení zákona o veľkej privatizácii je umožnený prevod akcií z majetku FNM na riešenie dôchodkového zabezpečenia a z takéhoto hľadiska je výlučne na rozhodnutí vlády, akým spôsobom bude naplnený obsah privatizácie 49-percentného balíka. V návrhu SDĽ sú to občania SR, ktorí po ustanovení druhého piliera dôchodkového zabezpečenia budú mať na svojich súkromných osobných účtoch príslušný podiel na akciách SPP a v zmysle navrhnutého riešenia tento balík nikdy neopustí druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. Len v rámci medzigeneračného transferu investovaného majetku sa budú meniť konkrétni majitelia príslušného podielu na týchto akciách v podobe fyzických osôb výlučne poistencov v dôchodkovom povinnom zabezpečení v SR. Týmto spôsobom dochádza k efektívnej privatizácii 25-percentného balíka občanmi. Prevod akcií na účet Sociálnej poisťovne je len

výlučne medzikrok

až po dokončenie procesu privatizácie, teda vytvorenia osobných účtov poistencov a uloženie podielu akcií na týchto súkromných účtoch. Návrh SDKÚ vychádza z predstavy, že je možné nad rámec 49 % previesť ďalší 25-percentný balík akcií na účet Sociálnej poisťovne. Pokiaľ však dôjde k efektívnej privatizácii 49 % akcií SPP jednorazovým predajom bez zmeny zákona o veľkej privatizácii, nebude možné dokončiť proces privatizácie tohto 25-percentného balíka. Mení sa postavenie tohto balíka, a to z toho dôvodu, že bude musieť zostať na účte Sociálnej poisťovne. Inými slovami, nebude možné sprivatizovať tieto akcie a navyše v tomto postavení bude balík akcií plniť celkom inú úlohu, na ktorú z prirodzeného hľadiska v tejto etape nie je vhodný. Nepredpokladá sa, že v horizonte 3 - 4 rokov sa budú vyplácať dividendy, ale bude rásť hodnota akcií. Kým pre potreby druhého piliera je potrebné vyriešiť efektívnu investíciu v horizonte desať rokov a viac, pričom v žiadnom prípade druhý pilier nie je pod tlakom likvidity prvých desať rokov, naopak, súčasný systém pay-as-you-go prevádzkovaný Sociálnou poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciou sa dostáva

pod tlak likvidity,

a to najmä v dôsledku zlyhania funkcií štátu pri efektívnom vymáhaní pohľadávok, ktoré reprezentujú asi 50 mld. Sk. Preto Sociálna poisťovňa ako inštitúcia jasne deklarovala, že jej primárny záujem je o voľné peniaze, ktoré cestou vyplácania dôchodkov bude môcť dať do spotreby. Tu je však väzba na štátny rozpočet a toto riešenie v žiadnom prípade nerieši dôchodkovú reformu, ale pomôže tlakom na ďalší predaj týchto akcií z účtu Sociálnej poisťovne a tento postup je výrazným protireformným krokom, pretože sa negenerujú zdroje pre efektívny rozbeh druhého piliera.

Ak by došlo k zmene zákona o veľkej privatizácii a bolo by možné predať ďalších 25 % akcií, štát stratí efektívny nástroj na transformáciu hospodárskej a sociálnej sféry. Pripomeňme, že táto sa dostáva pod ekonomický tlak pri razantnej zmene ceny plynu zo súčasnej úrovne na liberalizovanú úroveň. Táto etapa v horizonte 4 - 5 rokov si vyžaduje zavedenie tzv. transparentne dotovaných cien plynu, ktorá sa adekvátnymi nástrojmi rieši v sociálnej, ako aj v hospodárskej sfére. Pritom príjmovo najslabšie vrstvy obyvateľstva musia byť

dotované štátom

tak, aby pokryli svoje náklady na bývanie. V prípade hospodárskej sféry je potrebné zvažovať racionálne investičné stimuly pre najväčších spotrebiteľov plynu tak, aby boli schopní reštrukturalizovať svoju výrobu či technológie a adaptovať sa na nové podmienky. Neriešením cez ucelenú hospodársku stratégiu týchto skutočností by značná časť podnikov musela obmedziť svoju výrobu z úplne jasnou redukciou počtu zamestnancov, výsledkom čoho by bolo zvýšenie nezamestnanosti v SR. Návrhu SDKÚ možno vytknúť snahu, aby súčasťou predaja 49-percentného balíka bolo aj odovzdanie riadenia firmy SPP, tak ako sa to udialo v prípade Slovenských telekomunikácií. Napriek tomu, že Slovenské telekomunikácie realizujú vo svojej sieti významný zisk, tento nie je deklarovaný na území SR, rôznymi obchodnými transakciami je realizovaný buď v Nemecku, alebo je možné ho predpokladať aj v iných krajinách daňového raja. Je to štandardný jav

správania sa

"súkromného" kapitálu, typický príklad reprezentuje Figaro Bratislava z prvej vlny kupónovej privatizácie a dal by sa nájsť rad podnikov tohto typu. Je úplne evidentné, že odovzdaním riadenia tejto firmy bez možnosti efektívnej kontroly nastáva realizácia ziskov mimo územia SR, a tým aj znehodnotenie investície na účtoch občanov SR. Návrh SDKÚ reprezentuje pascu pre reformu dôchodkového systému. Balík akcií totiž nebude možné sprivatizovať na účtoch občanov, po skúsenostiach z privatizácie Slovenských telekomunikácií, ale aj predajom balíka VSŽ dôjde po odovzdaní manažmentu k znehodnoteniu zostávajúcich 51 % akcií a zároveň štát nebude mať efektívny nástroj na transformáciu hospodárskej a sociálnej sféry.

Tibor Bucha