Za každú cenu

Peter Kasalovský

HZDS iniciovalo 55. schôdzu NR SR s jediným bodom programu: návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády SR Ivanovi Miklošovi. Hlasovanie ho však potvrdilo vo vládnej pozícii. Jeho reakcia po ňom bola takáto: „Neviem, na čo to všetko bolo dobré.“

Vicepremiér I. Mikloš vyjadril spokojnosť s výsledkom hlasovania. Poslanci z vládnej koalície za SDĽ a SOP ho podržali s výnimkou P. Kanisa. Poslanecké kluby týchto strán však sformulovali príslušné odporúčanie, ako hlasovať až počas rokovania parlamentu.

Popoludní 13. februára, a potom v noci na 14. februára rezonoval postoj predsedu vlády SR M. Dzurindu. Ten oznámil prezidentovi republiky R. Schusterovi, že v prípade vyslovenia nedôvery svojmu vicepremiérovi I. Miklošovi je pripravený podať demisiu.

Výsledok hlasovania nie je prekvapením. Aj keď vyhlásenia lídrov SDĽ a SOP a celého radu ich poslancov až do poslednej chvíle - takmer do hlasovania dosť jasne naznačovali, že sa prikláňajú k opozičným hodnoteniam pôsobenia vicepremiéra I. Mikloša.

Bodkou za touto epizódou je konečné skóre o bytí či nebytí druhého muža koaličnej vlády M. Dzurindu. Na hlasovanie sa prezentovalo 136 poslancov, za návrh bolo šesťdesiat, proti päťdesiatjeden, dvadsaťštyri sa zdržalo a jeden poslanec nehlasoval.

Záver pre občanov a zahraničie by sa dal sformulovať aj takto: k vicepremiérovi nemá dôveru osemdesiatpäť zo 136 poslancov, teda 62,5 percenta. Pravidlá hlasovania sú však iné. Takže, táto koaličná vláda sa udržala, ale je zrejmé za akú cenu.

Vicepremiér pre ekonomiku I. Mikloš môže byť spokojný akurát s tým, že zostal vo funkcii. Samotný výsledok hlasovania a okolnosti, za akých to bolo, sú však prehrou nielen jeho, ale aj premiéra M. Dzurindu. Má vicepremiéra i za tú cenu, že nemá dôveru.

Do parlamentných volieb je však prinajmenej polrok, a tak sa môže pokúsiť o zázrak, ktorý v slovenských pomeroch nie je vylúčený...

Peter Kasalovský