Konkurencii sa dýcha ľahšie

Susedné štáty oveľa viac podporujú vývoz firiem

O získaní klienta začína rozhodovať aj servis, ktorý mu vieme poskytnúť, povedal pre Hd Daniel Farkaš z Levitexu, a. s., Levice v článku Pustíme si dobré remeslo?, ktorý sme uverejnili včera. O tom, že udrel klinec po hlavičke a zároveň obnažil citlivé miesto slovenských textilákov, svedčia vyjadrenia odevných firiem, ktoré sú prirodzenými zákazníkmi textilného priemyslu. Predstaviteľ odevnej spoločnosti, ktorá vyváža na trhy západnej Európy podstatnú časť svojej produkcie, nám anonymne povedal: „Napriek vnútornému presvedčeniu, že treba kupovať vlastné výrobky a napriek mnohým prižmúreniam oka nad nedostatkami, je veľmi ťažké nakupovať materiály od našich výrobcov. Pretože sa nedá porovnať dodávateľský servis našich výrobcov a zahraničných. Obstáli by kvalitou a cenou, ale nezvládajú termíny či dohodnutú farebnosť. Dokážu držať krok s módou, vyvzorovať krásne materiály, dať dobrú cenu, ale samotná výroba, jej kvalita a dodávateľský servis, to potom zlyhá.“ Anna Tomášová, majiteľka Hankin mode Kežmarok, známa výrobou dámskej konfekcie, sa zasa posťažovala, že minimálne množstvá, ktoré vyrábajú naše textilky, sú priveľké: „Výhodnejšie by bolo nakupovať materiály v SR, lenže takto nakupujem v Taliansku, vo Francúzsku a od dovozcov z Indie.“ Podmienky sú pritom náročné: polovicu musí zaplatiť pri uzatvorení kontraktu a druhú časť pri dodávke. Mesiac trvá, kým materiál spracuje do odevov; kým sa predajú a peniaze sa k nej vrátia, uplynie ešte ďalší čas. Otázka úverov na preklenutie týchto období je pre stredne veľkú firmu ako Hankin mode stále aktuálna, lenže: „Banky nám nedôverujú a nechcú poskytovať na tento účel úvery,“ povzdychne si A. Tomášová a dodá: „Nechápem, prečo štát nerobí niečo, aby výroba fungovala...“ Pretože domáci trh neuživí ani stredne veľkú firmu, usiluje sa aj ona o odbyt v zahraničí. Stretli sme ju na brnianskom veľtrhu Styl, no s účasťou dlho váhala, pretože náklady na účasť sú vysoké. Napokon bola spokojná, aj keď si povzdychla, že je veľmi ťažké splniť všetky podmienky na vývoz, ak má fungovať operatívne. „Nevidím ako reálne, že by sa malému alebo strednému podnikateľovi mohlo v týchto podmienkach dariť presadzovať sa v zahraničí,“ myslí si Ing. Roman Riziky, obchodný riaditeľ, Makyta, a. s., Púchov a poukazuje na to, že ich spoločnosť výhradne z vlastných zdrojov zabezpečuje svoju účasť na všetkých propagačných akciách v zahraničí. „O ekonomických výhodách, ktoré využíva konkurencia zo susedných krajín, môžeme iba snívať,“ povzdychne si.

Významnú úlohu hrá totiž colná politika (napríklad preferenčné clá), ktorá môže, ale nemusí chrániť domácich výrobcov. Dôležitý je aj spôsob štátnej podpory exportu textilných a odevných výrobkov. V tom máme skutočne čo doháňať. Lepšie ako naši výrobcovia sú na tom Poliaci, Česi aj Maďari. Dostáva sa im dostatočnej finančnej podpory a adekvátneho prestrešenia na rozhodujúcich teritóriách. S pomocou poľskej vlády boli v Česku zriadené obchodné centrá (zatiaľ dom potravín, poľnohospodárskych výrobkov a chystá sa založenie dómu módy), ktoré pomáhajú poľským firmám pri vstupe na zahraničné teritórium. „Pokiaľ prichádzajú jednotlivo, je to ich vlastná obchodná činnosť,“ vysvetľuje Danuta Přečková, riaditeľka Česko-poľskej obchodnej komory, „ale pokiaľ sa dokážu združiť a vystupovať spoločne, môžu sa uchádzať o služby poľského domu a štát im uhrádza 50 % nákladov spojených s legislatívou, 50 % nákladov spojených s prieskumom trhu a až 100 % nákladov na propagáciu a reklamu v období prvých troch rokov.“ Poľské firmy majú takto zabezpečený profesionálny vstup na zahraničný trh, sú chránené pred konfliktom s nesolídnym partnerom a majú lepší predpoklad na úspešné presadenie sa na trhu. Česká republika chodí na výstavy každý rok so spoločným stánkom, pričom štát firmám hradí 50 %. V Maďarsku má rozvoj investícií a obchodu na starosti organizácia ITDH, ktorá má aj zahraničné zastúpenia v rôznych krajinách sveta a pomáha maďarským firmám nielen s účasťou na veľtrhoch, ale aj s vyhľadávaním obchodných partnerov. Finančné podpory pri účasti na veľtrhoch sú rôzne, okrem zabezpečenia priestoru v spoločnej expozícii to môže pre samostatne vystavujúcu firmu v prípade veľtrhu Styl predstavovať asi 60 až 70 % nákladov. Ako nám však povedal Dr. Gergely Mezö, obchodný radca Maďarska v ČR, pri iných akciách, ktoré považujú za významnejšie, to môže byť aj viac. Dotáciu na tlač propagačných materiálov v jazyku príslušnej krajiny môže dostať maďarský podnikateľ vo výške 50 % a môže ju dostať napríklad aj na dopravu svojich výrobkov do zahraničia. V prípade, že sa rozhodne otvoriť v zahraničí svoje zastúpenie, môže mu fond ITDH hradiť náklady na prevádzku tejto kancelárie a ak sa rozhodne investovať v zahraničí, môže získať významnú kapitálovú injekciu od banky Corvinus. To sú iste podnety dosť závažné na to, aby sa k nim vyjadrilo nielen SARIO, ale aj vláda SR.

Nádej na zlepšenie podmienok podnikania v textilnom a odevnom priemysle vidia zainteresovaní aj v očakávanom členstve Číny vo WTO. Od chvíle jej vstupu budú ostatné štáty môcť za nedodržanie podmienok uvaľovať sankcie na svojho veľkého konkurenta, čo by malo pomôcť zlepšiť situáciu aj na európskom trhu.

Zuzana Krútka

Rudolfa Vallová