Úlohu trójskeho koňa hrá...

Za desať rokov naši poľnohospodári prišli o 20 mld. Sk

Keď sa predsedu Družstevnej únie SR a Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDOS) SR Václava Fabriciho spýtali, v ktorej oblasti slovenského družstevníctva treba niečo zásadné zmeniť, uviedol, že v poľnohospodárskom družstevníctve. SR je jediná krajina z tých, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie, v ktorej posledné tri roky dochádza k rapídnemu znižovaniu podpory poľnohospodárstva. V roku 1998 boli poľnohospodárske družstvá dotované úrovňou 27 % poľnohospodárstva EÚ, vlani to bolo len 13 % a v tomto roku to nebude ani 10 % priemernej podpory krajín únie. Predstavitelia rozhodujúcej časti podnikateľov v poľnohospodárstve združení v ZPDOS konštatujú zhoršovanie podmienok rozvoja agrokomplexu vytváraných vládnou agrárnou politikou. Ide najmä o rozpočtovú podporu a pozíciu vlády pri rokovaniach o vstupe do EÚ za oblasť poľnohospodárstva. V spojitosti s rozpočtovou politikou dôrazne žiadajú zastaviť

kurz znižovania

podpory poľnohospodárstva z centrálnych zdrojov a „využívanie niektorých nedostatkov pri poskytovaní dotácií na zavádzanie verejnosti v otázkach účelu a opodstatnenosti dotačnej podpory“. Naši poľnohospodári pritom nakupujú výrobné vstupy za ceny porovnateľné s inými krajinami, ale pri podstatne nižších cenách za poľnohospodárske výrobky. Na tejto cenovej disparite po roku 1991 prišli o vyše 20 mld. Sk. Prístup vlády k agrárnej podpore podľa poľnohospodárov hraničí s nezákonnosťou. ZPDOS má na mysli „najmä postup vlády po novele zákona č. 240/1998 o poľnohospodárstve v znení zákona č. 361/2000 schválenej NR SR s účinnosťou od 1. 1. 2001, v ktorej je zakotvený princíp valorizácie dotácií do poľnohospodárstva podľa vývoja inflácie...“, konštatujú vedúci pracovníci združenia v otvorenom liste premiérovi M. Dzurindovi. Vláda uvedené zákonné ustanovenie doteraz nesplnila. Predstavitelia podnikateľov na pôde

sú rozhorčení

a dali na vedomie aj predsedovi vlády, že odmietavému postoju k princípu valorizácie dotácií „nasadil korunu podpredseda vlády Ivan Mikloš“, ktorý tento princíp označil za nerealizovateľný precedens. To považujú za dôkaz neznalosti či ignorovania agrárnej politiky štátu. Uvedený postoj uráža väčšinu poľnohospodárov, ale aj poslancov NR SR, ktorí zákon schválili. Predstavenstvo ZPDOS požiadalo M. Dzurindu, aby dal pokyn predložiť na rokovanie vlády príslušný návrh nariadenia vlády tak, aby bolo schválené ešte pred začatím prípravy rozpočtu na rok 2003. Na kompenzáciu ujmy, ktorá vznikla poľnohospodárom pre obštrukcie pri príprave nariadenia vlády o valorizácii dotácií a ignorovanie zákona pri návrhu a schvaľovaní štátneho rozpočtu na roky 2001 a 2002, poľnohospodári žiadajú vládny kabinet, aby uložil ministrovi financií a ministrovi pôdohospodárstva zvýšiť regulovanú minimálnu cenu mlieka pre výrobcov z 9,30 Sk za liter na 10,20 Sk s tým, že súčasne treba zaviesť

nulovú sadzbu

dane z pridanej hodnoty na mlieko a mliečne výrobky. Týmto opatrením by sa nemali zvýšiť ceny mliečnych produktov pre spotrebiteľov. V spojitosti s návrhom Európskej komisie na priame platby podporujúce agropodnikateľov v kandidátskych krajinách naši poľnohospodári by chceli presadiť, aby vláda neodkladne zaujala stanovisko k podmienkam, ktoré pri uzatváraní kapitoly o poľnohospodárstve navrhujú pre kandidátske krajiny orgány EÚ. Ide o otázku priamych podpôr a kvót pre reguláciu spoločného agrárneho a potravinového trhu. „So znepokojením a obavami sledujeme, že zatiaľ čo vládni činitelia a hlavní vyjednávači susedných kandidátskych krajín zaujímajú v uvedených otázkach jasné odmietavé stanoviská, vláda SR o svojom postoji poľnohospodárov ani verejnosť neinformuje. Ostro protestujeme proti lakonickému vyjadreniu podpredsedu vlády I. Mikloša, podľa ktorého ak Slovensko dostane 25 % (z úrovne pomoci kmeňovým štátom EÚ), je to lepšie ako žiadna pomoc.“ To považuje vedenie ZPDOS za

„nedomyslenú hru na trójskeho koňa a za podraz nielen voči poľnohospodárom a potravinárom, ale aj vládnym predstaviteľom ostatných kandidátskych krajín“. Pretože len v spoločnom postupe štátov V4 je možné dosiahnuť zmenu v predpokladaných priamych platbách pre agrokomplexy asociovaných krajín. Niet pochýb, že EÚ bude rozpočtovou podporou agrosektora naďalej uplatňovať koncepciu relatívne

lacných potravín

pre vlastný trh a dotovať export. Ostáva veriť, že vláda SR si je vedomá dôsledkov tejto koncepcie. Poľnohospodári preto očakávajú od kabinetu záruku, že pokiaľ sa na určité prechodné obdobie nepodarí dohodnúť rovnakú podporu poľnohospodárskej výroby zo zdrojov EÚ, bude treba v záujme udržania konkurenčnej schopnosti domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva poskytovať túto podporu z domáceho rozpočtu.

Vladimír Turanský