TRI ZÁUJMY V BOJI O SPP

Podľa stanoveného harmonogramu procesu privatizácie 49 % akcií SPP má sedem uchádzačov o najlukratívnejší podnik na Slovensku predložiť definitívne ponuky už do budúceho štvrtka, čiže do 28. februára. Potom bude len otázkou dní či maximálne dvoch-troch týždňov, kedy vládny kabinet M. Dzurindu vyriekne definitívny verdikt. Rozbúrená hladina politickej scény okolo tejto problematiky sa do značnej miery podpísala pod zvolanie včerajšej mimoriadnej schôdze vlády SR. Jej ťažiskovým bodom bola informácia o doterajšom priebehu privatizácie, ktorú požadovali najmä predstavitelia SDĽ. Okrem iného vláda v súvislosti s témou privatizácie SPP rokovala aj o návrhu transakčných dokumentov, ktoré už minulý týždeň posúdila koordinačná komisia. Keďže vytvárajú rámec vzťahov medzi budúcim investorom a štátom, bolo napokon dosť logické, že by sa naozaj mali vyjadriť všetci členovia vlády. Veď práve v akcionárskej zmluve vláda preberie na svoje plecia záväzky v súvislosti s možnými dôsledkami tzv. Duckého zmeniek a zároveň sa v nej zaviaže, že „odzvonilo“ mimoriadnym odvodom SPP, čiže dodatočnému zdaneniu. Okrem vyšpecifikovania práv štátu a investora pri riadení SPP sa vláda SR zaoberala aj predbežným ocenením SPP. Predložil ho privatizačný poradca Credit Suisse First Boston (CSFB). No pre novinárov zostalo tabu. Hoci je logické, že konečná cena môže byť príjemným prekvapením, ale i sklamaním, predsa len oficiálne ocenenie majetku zlatej nosnice slovenskej ekonomiky by nemalo byť tajomstvom. Iná vec je stanovenie minimálnej ceny. Návrhy za jej stanovenie (podobne ako urobila česká vláda v prípade elektroenergetiky) majú síce svoje klady, ale... Ale na druhej strane aj argumenty, že po jej určení by sa mohli ponuky pohybovať len blízko nej, nemožno podceňovať. Škoda len, že k dohode o tejto otázke nedošlo skôr. Samozrejme, s podporou odborníkov, ktorých názory sú celý čas - od prípravy procesu až po súčasnosť - odsúvané na vedľajšiu koľaj. Svedčí o tom nepriamo aj vyjadrenie vicepremiéra I. Mikloša, že cena bude hlavným kritériom. Pritom rovnako dôležité ako cena je zabezpečenie a rozšírenie trhov. Na rozdiel od Slovenska analytici či plynárenskí experti z krajín EÚ minimálne desať rokov rozmýšľajú, ako zabezpečia po roku 2015, 2020 stúpajúci hlad po ruskom plyne. Podľa nezávislých pozorovateľov si veľmi dobre uvedomujú, že získanie

podielu v tranzite

je pre nich strategickou úlohou číslo jeden. Keďže rozhodujúcu „stoličku“ nad českým úsekom tranzitu už získal nemecký RWE Gas, zostáva ostatným veľkým európskym plynárenským firmám len boj o slovenskú. Preto prezieravo a včas traja z nich spojili sily (Ruhrgas, Gaz de France a taliansky SNAM) a je takmer isté, že „priberú“ aj samotný gigant Gazprom. V tendri by teda mohli mať najväčšie šance. Mohli, keby sa proti nim nepostavili záujmy americké, reprezentované spoločnosťou Williams. Tamojšie podnikateľské kruhy tiež dávno pochopili, že v hre o tranzitný plynovod nejde o fazuľky, ale o veľký biznis. Najmä v súvislosti s pripravovanou liberalizáciou trhu s plynom. Navyše podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, Williams je jedným z vlastníkov určitých zdrojov plynu v jednej z pobaltských republík a zrak upiera aj na ďalšie (perspektívne) zásoby plynu v Rusku. No na to, aby ho predal, bude potrebovať tranzit. Čo je však dôležité, okrem konfliktu uvedených záujmov je tu ešte jeden. Ten predstavuje

domáca opozícia,

ktorá chce presadiť, aby sa SPP buď neprivatizoval, alebo aby sa privatizácia presunula do budúceho volebného obdobia. Dôvod? Včas pochopila, že práve privatizácia SPP môže byť kartou, ktorá prebije všetky potenciálne možné (a terajšou koalíciou avizované) výhrady EÚ voči nej alebo jednotlivým jej reprezentantom. Vzhľadom na uvedené fakty, ako aj návrh P. Magvašiho previesť 25 % akcií zo 49-percentného balíka akcií SPP na Sociálnu poisťovňu je vari každému jasné, že v záverečnej fáze pôjde do tuhého. A tak môže aj pred blížiacim sa finále dôjsť k prekvapujúcemu zvratu či rozpadu vládnej koalície. V čase našej uzávierky novinári nezískali poznatky o tom, ako ďaleko sa rokovanie vlády dostalo. Základné informácie sa dali vyčítať iba z materiálov, tak ako boli uvedené na internetovej stránke slovenskej vlády. Z komuniké je napríklad zrejmé, že vláda vzala na vedomie informáciu o procese privatizácie 49 % akcií SPP a tiež návrh zmluvy

o predaji akcií

a návrh akcionárskej zmluvy. V podstate zaujala negatívne stanovisko k návrhu SDĽ na zmenu spôsobu privatizácie SPP. S tým, že súčasné právne prostredie vytvára dostatočný priestor na to, aby bolo využitie peňazí získaných z privatizácie plynárenského podniku určených na dôchodkovú reformu maximálne bezpečné a transparentné. Internet tlmočil potvrdenie vlády, že 55 mld. Sk z privatizácie SPP sa uloží na účet NBS dovtedy, kým sa rozbehne reforma dôchodkového poistenia a vytvorí sa II. kapitalizačný pilier. Aj keď sa to už v tomto volebnom období nestihne, vyčlenené peniaze sa neznehodnotia, naopak, ich reálna hodnota bude postupne rásť. Úročenie na účte NBS je vyššie ako inflácia.

Návrhy transakčných dokumentov, týkajúcich sa predaja 49 % akcií SPP budúcemu investorovi, okrem iného pre slovenskú stranu vytvárajú dostatočný priestor na to, aby sa v budúcnosti mohlo pristúpiť k uvedeniu ďalších akcií podniku na kapitálový trh. Uvádza sa to v materiáloch o procese privatizácie SPP, ktoré mala prerokovať vláda SR. S tým, že

štát si väčšinu

právomocí v tomto podniku zachová, pokiaľ jeho podiel neklesne pod 34 %. K ďalším dôležitým bodom transakčných dokumentov patrí aj zakotvenie investorského záväzku, že na tuzemskom trhu nebude nový investor konkurovať samotnému SPP, či už priamo alebo prostredníctvom blízkych subjektov. Podľa agentúry TASR jediným spôsobom realizácie zisku SPP má byť podľa dokumentov výplata dividend. Z nich 51 % v zmysle zostávajúceho podielu štátu, ako aj zrážková daň z celého objemu vyplatených dividend budú smerovať do štátneho rozpočtu. Zisk podniku sa pritom nebude môcť prevádzať mimo samotného SPP a ani mimo územia SR, pretože štát bude mať dosah aj na schvaľovanie všetkých transakcií medzi SPP a blízkymi stranami, ktoré budú prevyšovať sumu 250-tisíc USD. Základom transakčných dokumentov je, že z hľadiska prenosu kompetencií podstatná časť manažérskych právomocí má prejsť na investora a v kompetencii vlády zostanú kontrolné právomoci. Štát si kontrolu nad činnosťou investora zabezpečuje obsadením väčšiny v dozornej rade. Z 12 členov dozornej rady bude štát nominovať 7, zamestnanci 4 a investor bude mať len jedného zástupcu. V kompetencii dozornej rady bude pritom okrem schvaľovania transakcií nad 250-tisíc USD aj

výber audítora SPP

či schvaľovanie tzv. strategického plánu. V rámci tohto plánu sa totiž bude rozhodovať o hlavnom smerovaní obchodnej činnosti podniku, vytváraní či predaji dcérskych spoločností a o prípadných odpredajoch podstatných častí SPP, prevyšujúcich 20 % jeho čistých aktív.

Vplyv na fungovanie SPP po vstupe investora si štát zachová aj prostredníctvom valného zhromaždenia. Do cenotvorby podniku bude zasa môcť zasahovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý v spolupráci s ministerstvom hospodárstva bude môcť vstupovať aj do riešenia otázok okolo otvárania tuzemského trhu s plynom pre konkurenciu. Záujemcov o akcie SPP má byť podľa posledných informácií sedem a termínom predloženia záväzných ponúk je 28. február. Ponuky následne zhodnotí privatizačný poradca vlády pre SPP Credit Suisse First Boston (CSFB), ktorý však len zhrnie, ako ponuky spĺňajú kritériá tendra. Záväzné ponuky a zhrnutia poradcu zhodnotí komisia pod vedením ministerky privatizácie Márie Machovej.

Zdena Rabayová